Hrdinom tohto týždňa je kolumbijská skupina Meridian Brothers, ktorá hrá akési latinskoamerické psychedelické sci-fi retro.
Meridian Brothers využívajú prvky tradičných i súčasných latinskoamerických štýlov, najlepšie so zvukom napodobňujúcim 60. a 70. roky 20. storočia, no pritom ich kombinujú tak ako to ešte nikto pred nimi nerobil. Na ich platniach môžete počuť útržky cumbie, salsy, merengue, etiópskeho džezu, surfových gitár, rokenrolu i reggaetonu, ale to všetko je tak vtipne skombinované, že vzniká úplne nový vesmírny hudobný guľáš s tanečným potenciálom. Nemôžem si pomôcť, ale ja v hudbe Meridian Brothers počujem okrem všetkého vyššie spomenutého ešte aj elektrický sovietsky Orchester Vjačeslava Meščerina, ktorý na prelome 60. a 70. rokov hral „hudbu pre kozmonautov“.
Kapelu založil v roku 1998 kolumbijský gitarista, skladateľ a spevák Eblis Álvarez, ktorý sa narodil v roku 1977 v Bogote a spočiatku študoval klasickú hudbu, okrem iného aj na Kráľovskej dánskej hudobnej akadémii v Kodani. Jeho komorné skladby sú často inšpirované folklórom, ale využívajú aj prvky elektronickej hudby, klasickú gitaru, dychové nástroje, perkusie a spev. Neskôr to začal skúšať s rockovou a elektronickou hudbou, a práve také boli prvé roky existencie Meridian Brothers. Potom prišlo zoznámenie sa s Mariom Galeanom, vďaka ktorému Álvarez objavil čaro cumbie a iných tradičných kolumbijských štýlov. Mimochodom, Eblis Álvarez hrá na gitaru aj na úspešnom albume Ondatrópica z roku 2012, ktorý produkovali Galeano a Will Holland. V tom istom roku sa objavil na trhu aj v poradí piaty album Meridian Brothers s názvom Desesperanza, ktorý sa vďaka vydavateľstvu Soundway Records predával už nielen v Latinskej Amerike, ale aj v Európe.
Meridian Brothers patria do širokého prúdu súčasnej experimentálnej kolumbijskej scény a hoci v európskom kontexte pôsobia tak trochu ako šialení exoti v ružových košeliach, v Latinskej Amerike je takéto pohrávanie sa s pokleslými zvukmi predchádzajúcich generácií úplne bežným javom. U nás niečo podobné robí napríklad skupina Požoň Sentimental – akurát že bez elektrických nástrojov. Členmi Meridian Brothers sú okrem Eblisa Álvareza ešte bubeník Damien Ponce, saxofonistka a klarinetistka Maria Valencia (tú však na novom albume počuť trochu menej ako na predchádzajúcich), klávesák Alejandro Forero a basista Cesar Quevedo.
Nový album Meridian Brothers vyšiel oficiálne v polovici júna tohto roku a v auguste už bodoval na ôsmom mieste rebríčka World Music Charts Europe. Kapela ho nahrala rovnako ako všetky predchádzajúce albumy vo vlastnom štúdiu v kolumbijskom meste Bogotá, ktoré sa volá štúdio Isaaca Newtona. Uvidíme, či Salvadora Robot bude mať rovnaký úspech ako predchádzajúci album Desesperanza, z ktorého pochádza obľúbený track roku 2012 britského dídžeja Gillesa Petersona - skladba ‘Guaracha U.F.O (No Estamos Solos...)’.
Trochu slabšou stránkou Meridian Brothers boli doteraz videoklipy – väčšina z nich sa odohrávala iba v nahrávacom štúdiu a silne pripomínala československý televízny Silvester zo 70. rokov – možno to však bola súčasť ich retro štylizácie. V poslednej dobe sa objavili na internete dva nové výtvarno-hrané klipy na hudbu Meridian Brothers, ktoré urobil francúzsky umelec Simon Gaillot. Videá k pesničkám Te Odio a El Faraón Mienta by mohli Meridian Brothers pomôcť dostať sa nielen do vašich uší, ale aj očí.
Meridian Brothers sú v poslednej dobe skvelým vývozným artiklom pre kolumbijskú hudobnú scénu, o čom svedčí nielen podpísanie zmluvy s britským vydavateľom, ale aj ich stále častejšie koncerty v Európe. Už sa stihli objaviť na letných festivaloch v Roskilde a na Transmusicales, no po vydaní albumu Salvadora Robot budú podľa mňa v Európe ešte častejšie. Ak budete mať čas a uvidíte ich niekde na plagáte, choďte sa pozrieť na pravú kolumbijskú sci-fi-retro psychedéliu. Aby ste sa dovtedy nenudili, môžete si zaobstarať napríklad album Salvadora Robot.
