Na prelome júla a augusta zverejnil argentínsky label ZZK Records nový, v poradí už štvrtý album brazílskej vizuálnej a hudobnej umelkyne menom Luiza Lian, ktorý sa volá 7 Estrelas / quem arrancou o céu?. Samotná Luiza pochádza z umeleckej rodiny – jej mama bola členkou populárnej skupiny Mawaca, ktorá funguje od konca 20. storočia doteraz. Jablko nespadlo ďaleko od stromu a dcérin najnovší album je zatiaľ jej hudobne najprogresívnejší. Autorka na ňom odvážne mieša ambientné zvuky so živými nástrojmi aj elektronickými podmazmi, počuť tam pop, jazz,ale aj vzdialené ohlasy tradičnej latinskoamerickej hudby. Veľkú úlohu tu zohrávajú rôzne skreslenia vlastného hlasu, ktoré sa objavia už v úvodnej sebadefinujúcej skladbe A Minha Música É (Moja muzika je).
Nielen slovenský Archívny chlapec prepadol čaru krásnych mašiniek, ktoré upravujú ľudský hlas a umožňujú tak vytvárať rôzne virtuálne spolupráce samého so sebou. Luiza Lian svoj nový album stvorila hlavne v spolupráci so svojím dvorným producentom a spoluatorom skladieb Charlesom Tixierom, a tiež sa veľmi vytešuje z týchto nových možností. Hoci poslucháčovi sa na prvé počutie môže zdať, že tam znie veľa hlasov, v skutočnosti na albume okrem Luízy spieva už iba jej kolegyňa Céu v skladbe Technicolor, ktorá takisto posúva o kúsok ďalej zvukovo-farebné možnosti výrazu.
Luiza je rodáčka zo Sao Paolo, čo je samo osebe „diagnóza“. Tamojšia hudobná scéna je totiž dlhé desaťročia povestná svojím zvukovým hľadačstvom. V prípade Luizy má toto hľadačstvo ešte trochu inú podobu, keďže od malička vyrastala v prostredí domorodej cirkvi Umbanda, ktorá vo svojich obradoch užíva na rituálne účely lianu ayahuasca. Pôvodný zvuk albumu vznikol ešte v roku 2019 práve pod vplyvom rôznych mystických vízií, neskôr sa však jeho charakter zmenil. Samotná Luiza ho opisuje ako „zvukový podmaz na cestu, po ktorej sa musí každý vybrať sám“. O tom, kde berie silu na takéto duchovné výlety, spieva napríklad v piesňach Forca a Cobras na sua mesa. Hady hrajú vo víziách vyvolaných ayahuascou veľmi dôležitú úlohu.
Hoci niekto môže namietať, že takto znejúci album nepatrí do world music, je to podľa mňa krásny príklad urbánneho folklóru, ktorý vychádza z tradičných koreňov, aj keď to na prvé počutie nie je ľahké odhaliť. Asi „najfolklórnejšou“ pesničkou na celom albume je skladba Eu Estou Aquí, v ktorej počuť názvuky andských tradičných minigitár, brazílskeho jazzu, ale napríklad aj odkazy na autorov ako Jorge Ben či Manu Chao. Hoci hlavnou silou albumu sú rôzne zvukové vízie pracujúce s netradičnými postupmi, nájdeme tu aj zopár „obyčajných pesničiek“. To je príklad skladby Desabriga, ktorá elegantne poskakuje v zľahka tanečnom tempe až k úspešnému koncu, nezabúdajúc pritom na dôležité posolstvo, že láska je hlavne o spojení dvoch spriaznených duší. Predposledná skladbe na albume zasa svojou vesmírnou atmosférou pripomína tak trochu Majku z Gurunu, a dala názov celej nahrávke. Zreteľne v nej počuť aj inšpiráciu, ku ktorej sa Luiza verejne priznáva - vraj ju fascinovalo, ako španielska speváčka Rosalía pracuje s flamencovými tradíciami a mieša ich so súčasnou urbánnou hudbou, a tak sa chcela pokúsiť o niečo podobné.
Spomínali sme na začiatku, že Luiza Lian je nielen hudobníčka, ale aj študovaná výtvarníčka, čo sa prejavuje hlavne v jej videoklipoch, ktoré obsahujú viaceré prvky divadla, filmu, fotografie, módy či digitálneho výtvarného umenia. Počas augusta sa chystá brazílskej verejnosti predstaviť svoj nový album s použitím niečoho, čo nazvala „vizuálnou operou“. Tieto predstavenia sa okrem hudby a spevu budú skladať aj z premietaných obrazov, svetla a laserovej šou. Nech sa jej premiéra vydarí, jej želajú aj noví fanúšikovia a poslucháči Rádia_FM.
