Počas pandémie odišla z Kanady, dnes žije v LA. To bola pre ňu taká veľká zmena, že ju uvádza ako jednu z hlavných inšpirácií na novom albume Love Hallucination. A tak namiesto albumu o neistote či obavách z toho, čo pandémia spôsobí nahrala album, ktorý je o magických miestach Kalifornie či pocite slobody, ktorý tam vďaka novému prostrediu a životnému štýlu miestnych pociťuje. "Ked som prišla do LA, do centra hudobného diania, tak som zrazu nabrala potrebnú sebaistotu. Začala som to, čo robím, brať oveľa vážnejšie.. V Kanade bolo všetkým jedno, kto som a čo robím", uviedla k veľkej životnej zmene Jessy Lanza pre web passionweiss.com. Ako dodáva práve v LA nahrala svoj doteraz najsebavedomejší album.
Jessy Lanza debutovala v roku 2013 a už za debut si odniesla nomináciu na cenu Polaris Music Prize, čiže kanadskú podobu britskej ceny Mercury. Album Love Hallucination je jej štvrtým, no počas pandémie sa rozhodla písať skladby aj pre iných umelcov. A práve to, čo iní odmietli alebo nepoužili sa rozhodla nakoniec použiť práve na jej júlový album. Obdobie pandémie však pre Jessy Lanza nebolo len o zmene bydliska či skúšaní nových vecí, pre ňu to bolo najmä obdobie, ktoré jej umožnilo prejsť si cestou sebaspoznávania. "Myslím, že dlhý čas som sa bála byť sama sebou", uviedla Jessy Lanza, ktorá dnes otvorene hovorí o svojej bisexualite, sklamaniach, neprijatí spoločnosťou, zlomenom srdci aj hneve a to práve na albume Love Hallucination.
Jessy Lanza si na, podľa mnohých recenzentov jej zatiaľ najlepšom albume, nechala radiť od skúsených producentov. Zatiaľ čo doteraz na albume spolupracovala len s Jeremy Greenspanom, ktorého poznáte z Junior Boys, tentokrát sa pridali aj ďalší - Tensnake či Paul White a premiérovo jej ako producent pomáhal aj Jacques Greene. Hoci je rukopis známych producentov v skladbách jasne počuť, v prípade štvrtého albumu mala Jessy Lanza nad celým procesom absolútnu kontrolu. "Bol to skvelý pocit, keď vám nikto nehovorí ako čo dokončiť, keď vám ľudia dôverujú, že najlepšie to spravíte práve vy sami", uviedla Jessy Lanza, ktorá je na júlovom albume aj oveľa odvážnejšia. Sama si naň nahrala saxofón a po prvýkrát sa nebála písať aj o témach ako je jej vlastný orgazmus.
V detstve počúvala Janet Jackson, ktorá ju inšpirovala aj ako osobnosť, neskôr jej rodičia púšťali Paulu Abdul a ako teenagerka začala objavovať hudbu od mien ako Missy Elliott, Timbaland, Yellow Magic Orchestra, Ryuichi Sakamoto a nedávno si do tohto zoznamu pridala aj umelcov z labelu Hessle Audio - všetky tieto hudobné inšpirácie je v jej hudbe výrazne počuť a je to tak aj na jej prvom albume po troch rokoch. Pôvodom kanadská hudobníčka usadená v LA práve tento rok oslavuje desať rokov od vydania debutovej štúdiovky Pull My Hair Back. Za tie roky si už hudobne vyskúšala všeličo, dnes robí albumy, ktoré patria do kategórie pop, za ktorý sa nemusíte hanbiť. Nový album by ale mohol baviť aj tých, ktorí vyrastali na R'n!B alebo klubovej hudbe, no dnes už radšej klubmi inšpirovanú hudbu počúvajú radšej doma.
Jessy Lanza vyrastala v prostredí a v časoch, kedy sa príliš nenosilo byť citlivým a celé detstvo počúvala, že problém je práve v nej a ak nezmení svoju povahu, ľudia ju nebudú mať radi. Až dnes sa jej podarilo dospieť do bodu, kedy si je samou sebou istá. "Až s týmto albumom sa nebojím povedať, že nie som precitlivelá. Moje pocity sú absolútne v poriadku", uviedla 37 ročná hudobníčka. Na albume Love Hallucination je zároveň aj oveľa odvážnejšia. Hudobne síce verných fanúšikov neprekvapí, spravila ako vždy dobrú prácu, no v textoch sa posunula. Jej skladby nie sú len o zlomenom srdci, ale predovšetkým o hľadaní vlastnej identity. "Možno som nikdy nebola nejaká plachá, len až teraz som dokázala objaviť veci, ktoré doteraz spali niekde pod povrchom", uviedla pre them.us Jessy Lanza.
