Desať oficiálnych rokov na scéne – ak by sme to rátali od jeho debutového albumu – oslavuje Londýnčan King Krule – stále mladý, veď má 28 rokov – svojím štvrtým, resp. piatym štúdiovým albumom – podľa toho, nakoľko vážne berieme to, pod akým menom umelec vydáva. A na svojej novinke Space Heavy Archy Marshall ukazuje, že za tých 10 rokov sa stal lepším gitaristom, skladateľom aj textárom, hoci jeho esencia zostala presne taká, aká bola aj v začiatkoch jeho kariéry.
Názov albumu Space Heavy odkazuje na jeho skúsenosť s priestormi – počas vznikania albumu sa totiž King Krule neustále presúval vlakmi medzi Londýnom a Liverpoolom a začal si lepšie uvedomovať osobitosti priestorov fyzických, ale aj mentálnych či emocionálnych. Rozhodol sa, že práve o týchto priestoroch napíše skladby na jeden album. Vzniklo z toho dielo rôznych príchutí, ale hlavne autentickosti a mimoriadnej citlivosti.
Aj keď určité percento predvídateľnosti v hudbe neprekáža, prvé dve skladby potešia práve tých, čo majú radi zvraty – tu sa dejú na mnohých úrovniach od výberu nástrojov cez aranžmány, rytmus až po narábanie s vokálmi. A hoci potom, v ďalších skladbách, sa King Krule trocha „upokojí“, táto hra s poslucháčom, tieto momenty prekvapenia sa objavujú až do konca.
Skladby na Space Heavy majú jeden podpis, no najrôznejšie prevedenia. Od tých fakt jemných až po jednu naozaj tvrdú, od pesničkových à la 90. roky až po novodobú slobodomyseľnosť. Je to vec osobného cítenia, ale asi neprekvapí, že mňa ako fanúšičku minimalistického soulu viac oslovujú jemnejšie kúsky – zároveň si myslím, že mu viac pristanú. Zraniteľnosť, ktorá z nich ide, je sympatická. Navyše si priznajme, že hlas Archyho Marshalla nepatrí medzi najsilnejšie rockové hlasy, jeho príležitostný chrapľák „nepreniká“ ušnými bubienkami tak efektne, ako by možno niekto očakával. Pravda, pri Kingovi Krulovi ani predtým nešlo o silu hlasiviek, skôr o zafarbenie a kreativitu.
King Krule zažil v posledných rokoch lásku a stal sa otcom – to, čo mu to do života prinieslo, oceňuje aj na novom albume. No ani tu nechýbajú bolesti a pochyby, aj tú sú najhlasnejšie smútky a hnevy, život pokračuje ďalej. A pokiaľ ide o hudobnú tvorbu Kinga Krula, pokračuje zrejme veľmi dobrým smerom. Zahraniční recenzenti sú spokojní, hovoria o jeho najviac vyspelom, prepracovanom a farebnom albume dosiaľ, ktorý by ste si ideálne mali vypočuť viackrát.
