Piatok nám nadelil slušné množstvo albumov na výber: americkú zasnenú indie kapelu Beach Fossils, folkrockovú novinku Rufusa Wainwrighta s hviezdnymi hosťami, temných Cowboy Junkies, spoločensky kritického Bena Foldsa, utrápeného a sarkastického Baxtera Duryho a večne usmievavého a tancujúceho Jakea Shearsa. A napokon aj dva albumy, z ktorých sa vyberalo asi najťažšie - návrat Foo Fighters po smrti Taylora Hawkinsa a Noel Gallagher v produkcii Davida Holmesa. Gallagherova túžba nahrať dokonalý album je však predsa len prikrátka na našu zvedavosť počúvať ako vošla do ďalšej etapy svojej existencie esencia rockovej hudby nového storočia - Foo Fighters.
Ani najväčší kritici nemôžu Foo Fighters uprieť, že sa zo štatútu najzbytočnejšej rockovej kapely sveta vypracovala na pozoruhodnú partiu, ktorá s priam šarmantnou ľahkosťou kombinuje klasický rock typu AC/DC s americkými punkom a hardcorom 80. rokov reprezentovanými povedzme No Means No, Hüsker Dü a Fugazi, britskou novou vlnou na spôsob Killing Joke či Tubeway Army, miestami i s progresívnym rockom a dokonca v skladbe s hosťujúcou dcérou Davea Grohla Violet aj s prímesou dreampopu či shoedazu. Všetko toto a ešte niečo navyše But Here We Are ponúka.
Album vyšiel 15 mesiacov po smrti charizmatického, kamarátskeho a veľmi muzikálneho bubeníka Taylora Hawkinsa. Dave Grohl v ňom mal tak trochu dvojičku, niečo na spôsob dvojice Phil Collins a Chester Thompson. Za bicie si sadol opäť Grohl, ktorý vlastne z cviku nikdy nevypadol - bubnoval priebežne na nahrávkach či vystúpeniach svojich kamarátov, napríklad Grega Kurstina, slávneho producenta a člena The Bird and the Bee.
˜Mali sme dve možnosti: dlho smútiť a potom možno nahrať smutný album a bolo by to úplne v poriadku, fanúšikovia by to prijali. My sme sa rozhodli, že pomerne skoro nahráme rockový album. Sme rocková kapela, to je to, čo rockové kapely robia - nahrávajú a koncertujú,“ komentoval vznik novinky Dave Grohl. Takto jednoduché to ovšem v prípade Foo Fighters nie je. Kapela sa rokmi vypracovala takmer do štádia akejsi nedotknuteľnosti, no zároveň akejsi sterilnosti či predvídateľnosti. A presne toto veľká časť nového albumu veľmi osviežujúco znegovala. „Pohybujeme sa na hranici škaredého, veľmi hlučného, aj taký rock zvykne byť,“ dodáva Grohl.
But Here We Are je album s príbehom, ktorý nikto nechcel napísať, ale vymyslel ho sám život. Určite je trochu zvláštne si bezstarostne pochvaľovať kolekciu nových piesní ako to najlepšie, čo kedy Grohl a spol. nahrali. Taylor Hawkins totiž už nie je pri tom. Jeho smrť akoby skupinu vytrhla z pohodlia, komfortnej zóny totálne rešpektovanej kapely. Tragická udalosť priniesla veľa premýšľania - nad životom ale aj na hudbou, štruktúrou a zvukom piesní. Je to veľmi dobrý album.
