Má len krátko po dvadstiatke, no už sa jej podaril úspech, ktorého sa iní nedočkajú ani po dlhých rokoch na scéne. Arlo Parks už s debutovým albumom Collapsed in Sunbeams získala prestížnu cenu Mercury ale aj niekoľko nominácií na Brit Awards. K tomu sa jej veľmi dobre darilo v UK Album charte, k tomu vypredávala koncerty a zahrala si aj na festivale Glastonbury. Bolo jasné, že keď Arlo Parks ohlásili druhý album, očakávania budú obrovské. Arlo Parks ešte pred vydaním sľubovala, že album bude osobnou výpoveďou človeka, ktorý sa vo svojich dvadsiatich ešte len hľadá. Bolo teda jasné, že aj s jej ďalším albumom sa stotožnia tisíce mladých ľudí.
Smútok, nešťastná láska, problémy s úzkosťami ale aj radosť. Arlo Parks píše o veciach, ktoré pozná každý. Asi aj preto majú jej albumy taký veľký zásah. A hoci témam na albume zostala aj pri druhej štúdiovke verná, niečo sa predsa len zmenilo. Asi aj úspech s debutom jej pomohol k tomu, aby bola na druhom albume sebavedomejšia a odvážnejšia. Tentokrát si trúfla aj na väčšie množstvo spoluprác. Na albume sa ozýva Phoebe Bridgers, so skladbami pomohli aj Paul Epworth, Buddy Ross či Ariel Rechtshaid. Album, ktorého názov inšpiroval film Souvenir z roku 2019 nabral ten správny smer potom, čo sa k Arlo Parks dostal album Skinty Fia od Fontaines D.C. Arlo Parks sa ale netají aj tým, že miluje hudbu My Bloody Valentine.
Májový album Arlo Parks vznikal v úplne iných podmienkach ako jeho predchodca, čo je po obrovskom úspechu s debutom pochopiteľné. Arlo Parks sa do nahrávania púšťala po vyčerpávajúcom turné, navyše sa rozhodla presťahovať sa z Londýna do LA. Vymeniť upršaný Londýn za slnečné LA, to samo o sebe je už veľká zmena. „Súčasne s tým ako som sa presťahovala do LA som si uvedomila, ako veľa pre mňa príroda znamená. Keď som v prírode cítim sa tam taká maličká, tým dobrým spôsobom,“ uviedla Arlo Parks pre magazín Dork. Práve vďaka výletom do parkov, púští či hôr sa jej podarilo popasovať sa aj s problémami s duševným zdravím a bola to aj výrazná inšpirácia na nový album.
Niekto si píše denník, Arlo Parks si píše skladby. Jej život sa za ostatných pár rokov tak zmenil a žije takým rýchlym tempom, že jedinou cestou ako sa v tom celom nestratiť je pre ňu spísať všetky zážitky do skladieb. A to je zrejme jeden z dôvodov, prečo sme na jej nový album čakali len dva roky. „Keď si niečo fyzicky napíšem, tak mi to naozaj pomáha. Hlavne ak je to niečo, čo som sa práve naučila alebo niečo, čo ma dojalo. Aj knihy čítam veľmi dlho, pretože si stále zapisujem nejaké myšlienky. Môj kreatívny proces je vždy veľmi pomalý, no vďaka tomu dokážem všetky veci poriadne absorbovať,“ uviedla pre magazín Dork Arlo Parks.
Na debute bola skôr pozorovateľkou, tentokrát vás pustí k sebe oveľa viac. Arlo Parks je na novinke My Soft Machine oveľa osobnejšou a vníma to ako prirodzený posun vpred. „Tentokrát som mala potrebu vyjadriť môj pohľad na svet, na to, čo sa deje okolo mňa z môjho pohľadu. Dialo sa tak veľa, že som si musela často klásť otázky, že ako to vlastne celé vnímam. Pomáhalo mi to pochopiť, čo sa to v tomto svete deje,“ prezradila Arlo Parks. A to je práve ten najzápadnejší rozdiel medzi debutom a májovou novinkou. Byť úprimnou a nebáť sa pustiť poslucháčov k sebe bližšie Arlo Parks rozhodne svedčí. A keď k tomu pridáte ešte väčšiu odvahu na hudobné experimenty, tak je možné, že aj s nahrávkou My Soft Machine bude Arlo Parks bodovať podobne ako s debutom.
