Rachid Taha na novom albume neskrýva, že okrem štýlu rai ho ovplyvnili aj Elvis Presley, The Clash, či americké country. Má to pod klobúkom v poriadku!
Začiatkom apríla sa na trhu objavil nový album francúzskeho speváka a skladateľa Rachida Tahu, ktorý sa volá Zoom a je deviatym v poradí v jeho sólovej kariére. Album vyšiel na labeli Naive a vznikal vo viacerých nahrávacích štúdiách vo Francúzsku a Veľkej Británii.
Produkoval ho britský gitarista Justin Adams, ktorého si možno pamätáte ako člena skupín Jah Wobble´s Invaders Of The Heart, JuJu, Triaboliques, či ako producenta sólového albumu Roberta Planta Mighty Rearranger. Album Zoom tak trochu rekapituluje Tahovu bohatú hudobnú kariéru a nájdeme na ňom rovnako odkaz na rokenrol Elvisa Presleyho (v arabskej verzii skladby Now Or Never, ktorú pod názvom O Sole Mio spieval aj Luciano Pavarotti, či zajačik zo sovietskeho kresleného seriálu No počkaj!), ako aj na punkovú tvorbu skupiny Clash, ktorá mala na začiatku Tahovej kariéry naňho veľký vplyv. Počuť tu tiež alžírsky štýl rai, tango, country & western, ale i jemnú elektroniku, o ktorú sa postaral okrem iných Brian Eno. Jedna zo skladieb, ktoré Tahu počuteľne spájajú so severoafrickými hudobnými tradíciami, sa volá Zoom sur Oum a je v nej vysamplovaný kúsok spevu legendárnej egytskej speváčky Oum Khaltoum.
Rachid Taha sa síce narodil v Alžírsku, no ako desaťročný sa s rodičmi presťahoval do francúzskeho mesta Lyon, kde jeho otec pracoval v miestnej textilnej fabrike. Samotný Rachid začínal svoju kariéru v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v rôznych robotníckych povolaniach, no popri tom robil po večeroch dídžeja, ktorý v lyonských kluboch miešal tradičnú arabskú hudbu s punkom, rockom či novou vlnou. Od dídžejovania nebolo ďaleko k vlastnej kapele, ktorá sa volala Carte de Sejour (Zelená karta). Legenda tvrdí, že prvé demo tejto kapely daroval v roku 1981 na kazete svojim miláčikom z The Clash po ich koncerte v Paríži. Ťažko povedať, či tieto dve udalosti spolu súvisia, ale o niekoľko mesiacov neskôr The Clash nahrali slávnu pesničku Rock The Casbah...
V hudobnej kariére Rachida Tahu hrali zvláštnu úlohu anglickí producenti. Tri z jeho sólových albumov nahral a produkoval gitarista Steve Hillage a na tom najnovšom je to opäť britský gitarista a producent Justin Adams, ktorého ste mohli vidieť napríklad vlani na festivale Pohoda naživo so skupinou JuJu. Členom sprievodnej kapely na albume Zoom je aj basgitarista Billy Fuller, ktorý hrá nielen v JuJu, ale aj v ďalšej britskej skupine Beak s Geoffom Barrowom z Portishead.
Na albumoch Rachida Tahu málokedy chýba pesnička riešiaca problémy prisťahovalcov vo Francúzsku. Rachid ako dieťa imigrantov sám najlepšie vie, čo všetko musia takíto ľudia skúsiť, kým ich okolie prijme, pričom často je to iba naoko. Na albume Zoom sa nachádza napríklad pieseň Jamila o tragických prípadoch samovrážd mladých Arabiek, ktorým rodičia proti ich vôli vybrali manžela, či nová verzia starého Tahovho protirasistického hitu Voilá, Voilá. V bluesrockovej skladbe Les Artistes sa pre zmenu rieši večný problém prisťahovalcov s pasmi, vízami a povoleniami k pobytu.
Keď Taha začínal na prelome 70. a 80. rokov so svojou prvou kapelou, málokto vo Francúzsku tušil, že raz bude štýl rai taký populárny nielen medzi po arabsky hovoriacimi bývalými obyvateľmi severnej Afriky, ale že si ho obľúbia aj francúzski domorodci. Rachid Taha, ale aj ďalší interpeti alžírskeho pôvodu ako napríklad Cheb Khaled, Cheikha Rimitti či Faudel spôsobili, že táto hudba sa dostala aj do mainstreamových diskoték. Príkladom môže byť Tahov hit Ya Rayah z roku 1997. Aj na albume Zoom nájdete rai – skladba Chalouni je skvelou a nečakanou kombináciou rai a punku. Ako hosť tu spieva populárna alžírska speváčka Cheba Fadila.
Ako som už spomenul, Tahovým veľkým vzorom v jeho hudobných začiatkoch bola skupina The Clash a sólové albumy Joea Strummera, ktoré miešali dokopy rôzne hudobné štýly – rock aj etno. Podľa Tahu za vznik takejto hudby na Britských ostrovoch do veľkej miery môže imigrácia z bývalých britských kolónií, podobne ako prisťahovalci ovplyvnili tvár francúzskej scény populárnej hudby. V roku 2005 Taha nahral svoju cover-verziu piesne Rock The Casbah, ktorá sa členom kapely veľmi zapáčila a možno aj preto sa pri nahrávaní Zoom dal Taha dokopy s Mickom Jonesom, gitaristom a spevákom The Clash. Jeho hlas počuť vo viacerých skladbách, najviac však v tej, ktorá sa volá Algerian Tango.
Rachid Taha má jasné názory nielen v hudbe, ale aj v politike. O arabskej jari roku 2011 v jednom televíznom rozhovore povedal, že je to čudná jar, pretože jej chýbajú kvety a že väčšina arabských krajín má bohužiaľ sklony k diktátorským režimom. Keď sa ho novinári pýtali, aký význam má pre jeho tvorbu rock, „vysvetlil“ im, že rock nie je nič iné ako rokenrol, ktorý vymyslel Chuck Berry, potomok afrických otrokov z Beninu. Takže rocková hudba podľa Tahu vlastne pochádza z Afriky a arabská hudba je vraj „požičaná“ z Grécka, Perzie a Indie. Koniec koncov, o tom, že v hudbe naozaj všetko so všetkým súvisí, sa môžete presvedčiť aj pri počúvaní albumu Zoom, ktorý sa už o niekoľko týždňov po svojom oficiálnom vyjdení stal albumom mesiaca máj v rebríčku World Music Chart Europe. Myslím si, že naozaj zaslúžene.
