Tento týždeň sa nám o titul Album týždňa pobili Metallica so 72 Seasons, Temples s Exotico a Petit Noir s MotherFather, zaujímavé niche albumy skôr pre džezové publikum vydali aj GoGo Penguin a Dinner Party, čiže hviezdna kapela Roberta Glaspera a Kamasiho Washingtona, tento týždeň si však vypočujeme ženský hlas Kanaďanky Leslie Feist.
Keď sa Feist začiatkom nultých rokov objavila na scéne, decentným debutom Let It Die si situáciu veľmi neuľahčila. Kanada bola smädná za novou Joni Mitchell, svetu lahodila zmes folku, rocku a bossanovy, Leslie sa stala vcelku ľahko miláčikom a každé tri až šesť rokov prišla s veľmi kvalitným albumom. Popri tom stihla spolupracovat s Broken Social Scene - kapelou, ktorá za oceánom spolu s Arcade Fire úspešne prekopávala cestu tzv. bežného hudobného konzumenta k čomusi ambicióznejšiemu.
Pôvodný plán bol intímny, vyložene folkový album. Ani nie tak preto, že by Feist nebavilo hrať sa s hudbou a jej finesami v štúdiu. Chtiac nechtiac postavila nový program len na gitare a hlase v dosledku pandemických obmedzení. To však nebol jediný dôvod: „Možno spiace dieťa vedľa mňa spôsobilo, že som pri písaní nových piesní vždy siahla len po akustickej gitare. Tie mäkké nylonové struny si ma napokon úplne podmanili a nemala som už nikdy v pláne zapojiť gitaru do zosilňovača,“ komentuje jemnejšiu stránku novinky Multitudes Leslie Feist.
Krehké a civilné nálady na albume prevládajú, našťastie sa Feist opäť poľahky vyhýba tragikomickému sentimentu a ponúka veľmi uveriteľnú hudbu, kdesi na pomedzí tvorby Julie Holter či Weyes Blood na jednej strane, a Florence Welch či dokonca Christine and the Queens, s ktorou mimochodom zdieľa jedno vydavateľstvo, na strane druhej. „Vždy som túžila nahrať aspoň jednu pieseň, o ktorej by som vedela, že je extrémne osobná, na poslucháčov by však pôsobila ako všeobecne zrozumiteľná a prijateľná,“ hovorí o príprave svojej novinky Feist.
Dynamickejšie čísla Multitudes Feist zverila do rúk svojmu dlhoročnému hudobnému partnerovi menom Mocky, ktorého domácim teritóriom je predovšetkým džez, funk a experimentálna hudba. Jedným z takýchto príspevkov je aj singel Borrow Trouble. „Rozhodla som sa, že zmením jednu z mojich vyložene hlúpych vlastností - mám totiž vzácny dar robiť zlé situácie ešte horšími. Výkrik na konci piesne je mojim autentickým zúčtovaním s touto vlastnosťou. Stačilo,“ hovorí Feist. Za seba môžem povedať, že nestačilo a o také tri roky, alebo i skôr, sa na jej novú hudbu bude opäť dôvod tešiť.
