Patria medzi obľúbených elektronických veteránov a mohli by už pokojne žiť len z výberovej “Best Of” minulosti, no oni sa snažia byť stále sympaticky relevantní a súčasní. A to napriek tomu, že súčasnosť im veľa dôvodov na radosť neposkytuje a reflektujú to aj vo svojich aktuálnych piesňach. Náš nový Album týždňa nahrali bratia Phil a Paul Hartnollovci alias Orbital.
Aj tento album, tak ako viaceré, ktoré sa vyskytli v našej rubrike za posledný rok, poznačila pandémia. Orbital sú tak trochu fatalisti, berú Covid ako symbol, ukazovák smerom k ľudstvu, pričom nikdy si nemôžete byť istí ako vážne onen varovný signál myslia. Isté je, že si dali naozaj záležať. Ťažiskové číslo nového albumu vychádza priamo zo starého pandemického nápevu, ktorý sa datuje až do obdobia epidémie tzv. Čiernej smrti.
Nosnou témou je síce pandémia, no hudobné výrazivo Orbital sa veľmi nezmenilo, hoci zopár recenzentov sa domnieva, že by radi naskočili na hypetrain typu trap či hyper-pop, čo je jednak nezmyselná, jednak smiešna teória. Niežeby ich stopové prvky album neobsahoval, no Orbital majú svoj sound takmer na úrovni ochrannej známky a či sa v jednej skladbe priklonia k leftfield downtempu alebo zrýchlia až k drum & bassu, nie je v ich prípade podstatné, pretože stále počujeme Orbital.
Optical Delusion zrejme najlepšie vystihneme, ak ho označíme za posledný rave pred apokalypsou. Znie to temne ale kto kedy zadefinoval, že na takéto postoje a názory majú patent len filozofi? Každopádne pri možno poslednom filozofovaní Orbital sa môžete aj pomerne pekne zapotiť. To však vôbec neznamená, že album obsahuje len hudbu na tanečný parket.
Orbital sa na novinke vybrali trošku zvláštnym smerom pokiaľ ide o množstvo a typ hostí. Kľúčovým sa zdá byť slovo a predovšetkým spev a ruku na srdce - to nie sú práve veci vďaka ktorým sme sa v minulosti do tvorby Orbital zamilovali. I keď technicky vzaté je to vlastne pre bratov Hartnollovcov pochvala, ak skonštatujeme, že najslabšími miestami albumu sú tie, na ktorých počuť viac hostí, než Orbital.
