V roku 2017 vydala dobre prijatý debut Take Me Apart a potom na takmer päť rokov zmizla. Potrebovala si upratať vo svojom živote, nazbierať skúsenosti, ktoré by boli hodné spracovania v skladbách a predovšetkým spracovať niektoré veci. Kelela je po dlhej pauze pripravená hovoriť za queer umelkyne afroamerického pôvodu. „Vždy som sa snažila zistiť, čo je pod povrchom. ísť do hĺbky vecí,“ prezradila Kelela pre nytimes.com. Výsledkom pocitu dlhodobej osamotenosti v hudobnom svete a roky hlbokého zamýšľania sa, spracovala práve na novinke Raven, ktorú jej podobne ako debut opäť zastrešilo vydavateľstvo Warp.
Kelela, ktorá má tesne pred štyridsiatkou, sa už od začiatku kariéry vyjadrovala k hudobnému biznisu, postaveniu žien v ňom a tak je pochopiteľné, že ani zásadné udalosti, ktoré sa udiali počas jej takmer šesť ročnej pauzy, ju nenechali chladnou. Zamýšľa sa nad hnutím Black Lives Matter, ale aj tým, čo s našimi životi urobila pandémia. V roku 2020 dokonca ľuďom, s ktorými spolupracuje, poslala otvorený list, v ktorom jasne popísala svoje potreby a veci, s ktorými nesúhlasí. Na novinke Raven sa ale Kelela nesťažuje, oslavuje komunitu ľudí, ktorú objavila - ľudí, ktorí sa tiež roky cítili, že nikde nepatria, že sú menšinou. „Keď pomáham tejto komunite, pomáham aj sebe. Roky som ju brala ako samozrejmosť, že tu budú pre mňa vždy,“ uviedla Kelela.
Vďaka svojej matke Kelela vyrastala na jazzovej hudbe, otec jej zasa púšťal nahrávky Tracy Chapman a k tomu, že vôbec napísala niečo vlastné, ju priviedla Yukimi Nagano, speváčka Little Dragon. Dnes je Kelela jedným z tých mien, ktoré robia žáner r'n'b stále zaujímavým a inovatívnym. Pomáhajú jej s tým aj dobre známi producenti a producentky, ktorých je na albume až pätnásť. Pod skladby sa podpísali mená ako Kaytranada, LSDXOXO či Bambii. Jednoducho ľudia, s ktorými Kelela cíti silné nielen hudobné, ale aj ľudské prepojenie. Kelela však nijakým zásadným spôsobom neodišla od toho, čo robila na debute Take Me Apart, takže ak sa vám pozdával album z roku 2017, tak si s najväčšou pravdepodobnosťou obľúbite aj februárovú novinku.
Kelela, medzi ktorej fanúšikov sa radí aj Björk, si už pri prácach na debutovej štúdiovke vytvorila vlastný spôsob práce, ktorý zopakovala aj na novinke Raven. Vychádza hlavne z improvizácie. Hudobné podklady si po prvýkrát vypočula až v štúdiu a texty do nich tvorila veľmi impulzívne bez zbytočného premýšľania. „Aj keď som písala texty, tak som stále nemala jasnú predstavu o čom vlastne ten album bude. Len som vypĺňala nejaké prázdne miesta a snažila sa napísať niečo, čo bude skutočné, čo bude presne vystihovať to, čím si práve prechádzam,“ prezradila Kelela. Tá ale vo svojej hudbe vždy vychádza z vlastných skúseností, aj preto potrebovala takú dlhú pauzu, aby všetko to, čo zažila dokázala poriadne spracovať. „Potrebovala som zistiť, či je niečo v mojom živote vďaka čomu dokážem prísť s niečím novým, niečím unikátnym,“ prezradila Kelela pre Guardian.
Zatiaľ čo s debutom Kelela chcela zaujať čo najviac ľudí a vytvoriť tak aj cestu pre iných podobných umelcov a umelkyne, s novinkou Raven mala celkom iné ambície. Urobiť album pre jej komunitu. Na albume už nechcela pôsobiť ako outsiderka, ktorá klope na dvere, aby ju pustili dnu. „S týmto albumom chcem pomôcť všetkým afroameričankám, aby sa cítili lepšie. Nielen im, ale aj nebinárným ľuďom a tým, ktorí sa cítia celý čas odstrčení. Chcem, aby si mohli moje texty spievať poriadne nahlas, v aute, na ceste do práce, ktorá ich nebaví,“ uviedla Kelela. Album Raven sa ale nehodí len na počúvanie do auta. Kelela sa vám ponúka viac ako hodinu hudby, ktorá sa hodí nielen na počúvanie na doma, ale rovnako dobre aj do klubov.
