Debutovali v 90. rokoch odvážnym albumom, ktorý prerazil cez grungerockové, technohousové a rapové davy cestu neprávom zabudnutému futuristickému rocku ôsmej dekády. V tom čase sme tomu ešte nehovorili retro ani synth pop, a pohľad späť ešte nebol celospoločenským fenoménom. Pôsobilo to zvláštne originálne, ale nebol to ani koncept, ani neochota prijať novú dobu. Kapela sa skrátka cítila lepšie medzi temnejšími no rytmickými pesničkami so syntetizérmi, než kdekoľvek inde. A v podstate sa na tom dodnes veľa nezmenilo.
Jeden zásadnejší a počuteľný rozdiel v produkcii predošlých šiestich albumov a našej novinky je v ľahkosti. Time's Arrow, hoci nepostráda hlučnejšie a náročnejšie momenty, pôsobí ľahšie, spevavejšie a svižnejšie. Aj speváčka Helen Marnie akoby sa vzdala svojej najcivilnejšej, niekedy až trochu úradníckej polohy, a pôsobí viac étericky, v niektorých skladbách tak Ladytron dokonca pripomenie Cocteau Twins.
Kritici zatiaľ nenašli celkom zhodu v tom, čo znamená novinka Ladytron v kontexte jej tvorby. Niektorí naznačujú, že pandemická dvojročná príprava vyústila v popovejší album a obávajú sa, že by to mohlo znamenať koniec originality bez kompromisov. Iní sú naopak presvedčení o tom, že aktuálny sound kapely pripomína Simple Minds z raných 80. rokov, kedy skupinová alchýmia vyústila do takmer perfektnej rovnováhy medzi teutonickým rockom a synťákmi, korenenými veľkou muzikalitou a snahou ísť vlastnou cestou.
Kapela pred rokom prehrmela bez vlastného pričinenia teenagerským tiktokom s piesňou Seventeen. V Liperpoole si ale z poľnej trávy veľa zjavne nerobia a svoju prítomnosť vo svete nekonečného scrollingu komentovala veľmi stručne: „Bolo veľmi čudné vidieť po skoro dvadsiatich rokoch rokoch našu hudbu medzi najpopulárnejšou.“
„Covid pre nás neznamenal len zvýraznenie fyzickej zraniteľnosti. Premýšľali sme aj na fenoménmi smrti originálnej kultúry. Jej nahradzovania kultúrou plnou celkom cudzích elementov, v dôsledku vojen, chudoby, pandémie. Ja napríklad žijem v Brazílii, a v mojom okolí už mladí vôbec nepočúvajú krásnu brazílsku hudbu, počúvajú britský pop,“ komentuje singel City of Angels Daniel Hunt.
