Turecká rebelka Gaye Su Akyol vydala na konci novembra svoj štvrtý album, ktorý vychádza po štvorročnej pauze, čiastočne spôsobenej pandémiou. Gaye patrí zhodou okolností medzi tie umelkyne a umelcov, ktorým prišla domáca karanténa celkom vhod. Podľa jej vlastných slov na konci roku 2019 cítila, že už je presýtená neustálym koncertovaním a potrebuje prestávku. Tá prišla ako na zavolanie. V nedobrovoľnej izolácii nakoniec napísala údajne viac ako stovku nových piesní. Na jej aktuálny album, ktorý sa volá Anadolu Ejderi, čiže Anatolský drak, sa dostalo iba 11 z nich, takže sa máme na čo tešiť aj v budúcnosti.
Predchádzajúce tri albumy GSA boli postavené hlavne na tradíciách anatolského rocku zo 70. rokov 20. storočia, psychedelickom zvuku a punkovo-rockovom základe kapely. Tá síce bola na štúdiových nahrávkach obohatená o niekoľko hostí, ale naživo je to v podstate rokenrolové kvarteto, ktorého hlavným motorom je gitarista Ali Güçlü Şimşek. Nový album sa od starších nahrávok zvukovo líši a obsahuje oveľa viac vrstiev, ktoré si poslucháč na prvé počutie možno ani neuvedomí. Nájdu sa tu však aj také skladby, ktoré nadväzujú na „staré časy“, napríklad priamočiara rocková vypaľovačka Sen Benim Magaramsin, ktorú si zvolili za pilotný singel a nakrútili k nej aj video.
Práve nečakane pestré zvukové vrstvy robia nový album GSA výnimočným. Neviem, do akej miery to súvisí s tým, že autorka sa venuje aj výtvarnému umeniu, ale ona sama tvrdí, že pri komponovaní ju ovplyvňovali rôzne hudobné štýly: anatolský pop, folklór, turecký psychedelický rock, post punk, jazz, surf, disco, hip hop, grunge či industrial. Toto všetko Gaye pomáhali aranžovať gitarista Ali Güçlü Şimşek, huslista a hráč na tradičné strunové nátroje Ahmet Ayzit a nový muž na palube – Barlas Tan Özemek, moderný turecký trubadúr, ktorý namiesto baglamy používa akustickú gitaru. Krásnym príkladom ich tvorivej spolupráce je napríklad skladba Yaram Derin Derin Kanar, ktorá začína takmer folkovým akustickým introm, pokračuje triphopovo psychedelickými motívmi so silným refrénom a končí zvukmi tradičnej osmanskej hudby.
Odvážna však nie je len hudba na novom albume GSA. Vďaka sprievodným promo materiálom v angličtine, ktorých časť napísala sama autorka, aby vysvetlila svoje dielo, je jasné, že texty vôbec nezaostávajú za hudobnou zložkou a sú aj politicky angažované. Objavujú sa v nich napríklad narážky na vojenské prevraty z rokov 1980 a 1997, ktoré podľa autorky zabrzdili vývoj celej krajiny, ale obzvlášť jej rodného Istanbulu, ktorý už nie je taký, aký býval. Turecko podľa nej v súčasnosti neprežíva iba ekonomickú, ale aj politickú krízu. V titulnej piesni Anadolu Ejderi preto autorka vzýva imaginárneho anatolského draka, aby sa konečne prebudil a bol opäť silný a slobodný. O tom, že GSA má vlastný názor na politické a spoločenské problémy v Turecku, svedčí aj to, že verejne podporila členov a členky miestnej LGBTI+ komunity.
Okrem vlastných skladieb GSA obsahuje nový album aj jednu vydarenú coververziu. Skladbu Gel Yanima Gel zložil slávny slávny turecký ľudový spevák a hudobník Neşet Ertaş, ktorého režim prinútil emigrovať do Nemecka, no jeho piesne medzičasom zľudoveli. Dodnes ich rady hrávajú rôzne retro kapely, ako napríklad aj u nás obľúbená holandsko-turecká zostava Altin Gün. GSA zaranžovala túto pieseň vo veselom disko rytme.
Vyzerá to tak, že Gaye Su Akyol nahrala zatiaľ najodvážnejšiu a najslobodnejšiu nahrávku vo svojej kariére, ktorá spája v sebe množstvo štýlov do zmysluplného celku a minulosť s budúcnosťou. Ak takto znie soundtrack k tureckej spoločnosti v kríze a úpadku, som zvedavý ako to bude znieť, keď sa spomínaný anatolský drak naozaj prebudí. Dúfam, že Gaye Su Akyol bude pri tom a podá svojim poslucháčom o tom ďalšiu zvukovú správu.
