Piatok priniesol opäť hneď niekoľko adeptov na Album týždňa: džezmenov a raperov potešili novinky od Ezra Collective a legendárnych Headhunters, Adrian Sherwood sa pohral s materiálom kapely Spoon, nové, popové albumy majú pesničkárky First Aid Kit, Carla Del Forno aj Okay Kaya a prehľad uzatvorí francúzska štvorica Phoenix novinkou Alpha Zulu.
Keď sme v roku 2000 Phoenix spoznali, bavil nás ich mäkký zvuk a optimizmus. Boli priamočiari, nikdy však nie prázdni či príliš obyčajní na to, aby sa nám vôbec oplatili nimi strácať čas. Hity ako Too Young či If I Feel Better sa stali stabilnou súčasťou indie-hitového spektra playlistov Rádia_FM a v podobnom duchu pribúdala hudba Phoenix aj s ďalšími albumami a singlami. Francúzi si vybudovali slušnú fanúšikovskú základňu v Japonsku a Spojených štátoch, boli a sú hosťami tamojších hudobných festivalov aj večerných talkšou.
Na v poradí siedmom albume kapely je všeličo ináč. Ponúka síce hitovky na aké sme od Francúzov zvyknutí, možno s väčšou dávkou melanchólie, ale okolnosti vzniku boli prinajmenšom iné. “Keď sme v roku 2017 vydávali album Ti Amo, svet bol gombička. A potom prišiel COVID a tvorivý tím Phoenix tragicky navždy opustil náš dlhoročný kamarát Philippe Zdar z projektu Cassius, ktorému dodnes do veľkej miery vďačíme za typický zvuk našej kapely. Museli sme s tým zabojovať. Možno najlepšiu pieseň na novom albume, Identical, sme venovali práve Philippovi”, hovorí spevák Thomas Mars.
“Ako tínedžer som sníval o tom, že raz budem muzicírovať v parížskom paláci Louvre. Na Alpha Zulu som si sen splnil”, hovorí Thomas Mars z Phoenix. Kapela si naozaj rozložila štúdio a nástroje v Louvri, pôvodne len na desať dní, počas ktorých nový album zložila aj nahrala, ale napokon sa v paláci usídlila na dva roky. “Pracovali sme od desiatej ráno do siedmej večer, každý deň, ak som práve netrčila v lockdowne mimo Francúzska. Mohli sme si dokonca vybrať, na ktorom poschodí paláca sa chceme v ten ktorý deň rozložiť a nahrávať. Je iróniou osudu, že nám to vlastne umožnila pandémia. Jeden večer, po skončení nahrávania, som sa dokonca preháňal po tom vzácnom mramore na kolieskových korčuliach. V paláci nebolo ani nohy, bol to veľmi zvláštny pocit.”, dodáva Thomas Mars.
Od albumu Wolfgang Amadeus Phoenix kapela nenahrala nič tak pestré a silné. Človeku je až hlúpe povedať, že zrejme aj vďaka či skôr kvôli okolnostiam vzniku. Phoenix zvolili asi tú najsympatickejšiu formu boja proti negativizmu: tvorivosť a Louvre. Hádam jediné čo im možno dlhodobo vyčítať, je absencia francúzštiny. Ale to je na celkom inú debatu.
