Na úvod si tradične predstavíme všetkých adeptov na Album týždňa: hudobne zaujímavá no verbálne monotónna je novinka od Dry Cleaning, Tegan and Sara sa do svojej puberty vracajú ešte intenzívnejšie než predošlých desať rokov, možno až príliš neškodný indiepopík ponúka Frankie Cosmos a z dvojice niekdajších hviezd 80. rokov, A-Ha a Simple Minds sa síce Nórom podaril o čosi lepší album než Škótom, ale v zásade ani jeden netreba počuť. Počuť však treba novinku one-man-bandu Bibio - Bib10.
Po prvý raz na seba Bibio výraznejšie upozornil pred viac než 15. rokmi albumom Ambivalence Avenue. To už prešiel pod krídla slávnych WARP Records. A upozornenie prišlo v podobe naozaj nevšedného spojenia zdrojov inšpirácií: na jednej strane celkom evidentne folk a džez, predovšetkým Brazília. Na druhej strane hip-hop, skôr ten nekomerčný, MF Doom či J Dilla. Pomedzi to aj trocha dobovej modernej elektroniky a ambientu. Tento pattern Bibio v podstate neopustil dodnes.
Každý ďalší album či dokonca EP boli hudobnými udalosťami, sľubovali veľa hudby a zaujímavé zvukové nálady. K is for Kelson, Mind Bokeh, Phantom Brickworks, A Mineral Love, The Green EP či soundtrack k filmu Jasona Reitmana, spolupráce s Gotyem či Hudsonom Mohawkom, odkazy na Steely Dan či Joni Mitchell ale okrem hitoviek aj zvláštne melancholické nálady, aké pomocou jednoduchých nástrojov typu klavír, gitara a bicí automat v 80. rokoch vytváral The Durutti Column.
Bib10 je zatiaľ asi najpopovejším a najkonvenčnejším albumom Stephena Wilkinsona alias Bibio. Akoby sa pokúšal naznačiť, že súčasný retro ošiaľ r’n’b nemusí znieť len ako zo starých klipov stanice MTV. Darí sa mu to striedavo-oblačno, v lepšom prípade pripomenie napríklad Commodores. Miestami hrá hru zbytočne rezignovane, vtedy akoby sa dobrovoľne opustil a rozpustil v bazéne plnom likéru s ťaživou zlatou klobásou okolo krku. Najviac mu pristane stále poloha niekoho, kto nehrá podľa popových pravidiel. Keď si vystačí s gitarou, efektom a hlasom.
Bibio tvorí hudbu, ktorá sa nechce za každú cenu votrieť do vašej priaznej, uchmatnúť si pozornosť. Zo svojej podstaty ani nemôže. Bibio sa necháva inšpirovať hudobníkmi, ktorých najlepšie diela boli subtílne, no pri pozornejšom počúvaní vyložene omračovali svojou muzikalitou i schopnosťou uchopiť zeitgeist. A čo je v prípade nášho Albumu týždňa nemenej podstatné: prehovárať k poslucháčom svojim originálnym hlasom a zvukom. Či je to práve ambient, r’n’b, funk, folk alebo trebárs keltský soft rock.
