Keď v roku 2018 The 1975 vydali album A Brief Inquiry Into Online Relationships, ťažko by ste hľadali recenziu, v ktorej by nedostali plný počet bodov a výročný rebríček, v ktorom by nebodovali v prvej päťke. Odvtedy, vždy keď kapela vydáva album, očakávania sú obrovské. Bodovali aj s albumom Notes on a Conditional Form z roku 2020, na ktorom okrem toho, že nahrali až 22 skladieb, zaujali aj tým, že si na ňom lietali rôznymi žánrami, od popu, k tvrdšej hudbe až k elektronike. Pred vydaním októbrovej novinky ale kapela avizovala, že tentokrát nepôjde o žiadne veľké zmeny. A to sa potvrdilo. Fanúšikovia dostali to najlepšie z The 1975 za uplynulé roky. A hoci hudobne tentokrát neprekvapujú, texty sú aj tentokrát veľmi osobné, čo je niečo v čom ich frontman Matty Healy vždy vynikal. Nebojí sa písať ani o veciach, ktorých sa on sám bojí.
Októbrový album The 1975 je z kategórie tých albumov, ktoré vznikali v čase vrcholiacej pandémie a boli náplasťou za zrušené koncerty. Ešte v januári 2021 Matty Healy avizoval, že na ceste má veľa novej hudby. S materskou kapelou aj ďalším projektom Drive Like I Do. Na pomoc s nahrávaním novej štúdiovky s The 1975 si vyhliadol známeho producenta. S prvými nápadmi na album kapele pomáhal BJ Burton, ktorý ich zaujal svojou prácou na albumoch Low či Bon Iver. Kapela ale nakoniec vyskúšala aj spoluprácu s, ako sami hovoria, najväčším producentom na svete Jackom Antonoffom. Ten stojí nielen za úspešnými skladbami s materskou kapelou Bleachers, ale aj za úspechom nahrávok Taylor Swift, Lorde a najnovšie aj Florence and the Machine. Keď sa ale o nahrávaní s ním BJ Burton dozvedel, spoločným sessions s ním bol koniec. Producentom a aj spoluautorom niekoľkých skladieb piatej štúdiovky The 1975 sa tak stal výlučne Jack Antonoff.
Na predošlom albume dával Matty Healy vo svojich textoch najavo svoje politické názory a upozorňoval aj na klimatickú krízu. Októbrový album je z veľkej časti porozchodovým albumom. V doteraz najvyzretejších textoch sa spevák kapely spamätáva z rozchodu s ďalšou známou hudobníčkou FKA Twigs. Matty Healy mal navyše počas obdobia covidu čas aj na sebareflexiu a hlboké zamyslenia sa nad svojím vlastným životom. Album zásadne poznačilo aj to, že Matty Healy je už tridsiatnik a mnohé veci vidí inak. „Keď som vyrastal v 90.rokoch, všetci cool ľudia mali okolo tridsiatky alebo tesne pred ňou. To bolo niečo k čomu sa vždy chcel dostať. Vždy som vzhliadal práve k umelcom, ktorí mali okolo tridsiatky - bola tam tá rovnováha medzi mladosťou a múdrosťou,“ uviedol Healy pre magazín Vulture.
Album Being Funny in A Foreign Language je pre The 1975 návratom k tomu, čo už dlhé roky nerobili. Album nahrávali ako kapela, starým dobrým spôsobom. „Napísali sme skladby, zatvorili sme sa do štúdia, produkovali a nahrávali. Takéto niečo sme nezažili od čias, kedy sme robili prvý album. Niektoré skladby sme nahrali na prvý alebo druhýkrát. Vždy som túžil spraviť niečo, čo bude znieť veľmi intímne a poslucháč, bude mať pocit, že je k nám veľmi blízko,“ prezradil Matty Healy. S týmto zámerom im mal pomôcť práve producent albumu Jack Antonoff. Kapela chcela znieť čo najviac live a čo najmenej využívať počítače. Načasovanie práve takejto štúdiovky bolo dokonalé. Intímny a pomalý album totiž dokonale vystihuje obdobie pandémie, ktoré je za nami.
Matty Healy ešte pred vydaním jesennej štúdiovky hovoril, že dlhé roky mal pochybnosti či táto kapela ešte spolu vydrží a on sám mal pocit, že si stále musí niečo dokazovať. Teraz to už nepotrebuje. Kapela už nepotrebuje robiť hudbu, ktorou bude neustále šokovať a prekvapovať. Neboja sa robiť skladby, ktoré budú možno na prvý pohľad pôsobiť jednoducho. „Robím hudbu 20 rokov. Viem ako písať skladby, ako pracovať v štúdiu, vieme hrať naživo. Sme v tom dobrí ako málokto. S týmto albumom sme sa ale chceli vrátiť k základom, k jednoduchosti. Robiť to, v čom sme naozaj dobrí. To je to, čo ľudí baví,“ uviedol Matty Healy k albumu, ktorý vznikal v Electric Lady Studios v New Yorku ale aj v štúdiu Petra Gabriela.
