Tento týždeň sa o rubriku pobilo opäť viacero zaujímavých titulov: takmer až kamsi k electronic body music sa na novinke EBM vybrali Editors, napokon, z nášho denného i podvečerného vysielania už môžete poznať zatiaľ všetky vydané single, skvelý je výsledok spolupráce syna legendárneho Aliho Farka Tourého s Khruangbin, jeden z najlepších tohoročných moderných džezových albumov v piatok vydala Makaya McCraven, medzi folkom a rockom tradične operuje Beth Orton, ambientné novinky majú Daniel Lanois a Nils Frahm, najpesničkovejší a tiež najpestrejší je z nových albumov však Typical Music Tima Burgessa.
Tima Burgessa hádam už netreba nijako obšírne predstavovať, pre poriadok spomeňme The Charlatans, 13 albumov s kapelou a niekoľko ďalších sólovo a vybavené. Čo však povedať musíme je ako vášnivo aj po štyroch desiatkach rokov v hudobnom biznise Tim pristupuje k hudbe, a to nie len tej svojej, ale aj cudzej. Ak si pod tým okamžite predstavíte len samplovanie, ste na zlej ceste. Tim konkrétne hudby iných ďalej nespracúva, necháva ich vplývať na svoje podvedomie, zároveň tak vzniká akási pasívna hudobná skúsenosť. V čom je iná než u bežných púoslucháčov hudby? Odpoveď bude až banálna: v množstve, rozmanitosti a kvalite.
Počas pandémie Tim ako prvý prekonal prvotný strach a úzkosť a založil si účty na dovtedy viacmenej ignorovaných sociálnych sieťach, no namiesto toho aby bezmyšlienkovito scrolloval, začal ich napĺňať zábavným aj edukatívnym obsahom. A možno sa niektorí budete čudovať, ale konkrétne hudbou a hovoreným slovom.
V rámci svojej Tim’s Twitter Listening Party uvereňoval a dodnes uverejňuje spomienky a recenzie starších i nových albumov a kníh, ktoré ho zaujali, vrátane rozhovorov s ich tvorcami. Dodnes ich bolo 1214. Dalo by sa povedať, že Timove online programy bola jediná dobrá správa pre hudbu a umenie v časoch corony.
Vo Veľkej Británii je tradícia počúvania hudby, no Timova schopnosť absorbovať ju sa predsa len trochu vymyká dokonca i z bežného anglického priemeru. Stal sa vlastne akýmsi Johnom Peelom medzi stále aktívnymi hudobníkmi. S nadhľadom by sa dalo povedať, že množstvu hudobných žánrov, ktoré Tima bavia zodpovedá aj počet skladieb na jeho novinke Typical Music. Má poldruha hodiny a neobsahuje žiadnu vatu ako intrá či medzihry. Naopak, nechýbajú epickejšie, sedem i viacminútové kusy. Tim strieda tempá, nálady, rozšavne pracuje so zvukmi aj harmóniami. Pritom sa stále bavíme o popmusic, v rámci indies, alternatívy a elektroniky.
Počúvanie je vhodné si rozdeliť na tri tretiny, odmení vás nápadmi, muzikalitou, miestami akousi retro-naivitou či skôr optimizmom. Tim Burgess akoby šiel náročky iným smerom než súčasné dejiny ľudstva. Nezatvára si oči, skôr otvára uši, pre potešenie nás, poslucháčov.
