Je to naskutku radostná správa. Porcupine Tree vydali po dlhých rokoch nový album a táto nadmieru očakávaná hudobná udalosť leta 2022 dopadla nad očakávania dobre. Closure/Continuation, jedenásta štúdiová zastávka britskej legendy z kategórie najprogresívnejších z progresívnych rockových a metalových skupín, je tu a to je dôvod na oslavu.
Steven Wilson a Porcupine Tree sú samozrejme veľmi dobre známi z nášho denného vysielania – okrem sólovej tvorby londýnskeho zvukového čarodejníka si často hrávame napríklad aj z albumov ako In Absentia z roku 2002 alebo Fear Of A Blank Planet z roku 2007. Je dobré, že si môžeme zahrať niečo aj z novinky v roku 2022.
Na nový album sa čakalo veľmi dlho, veď naposledy Porcupine Tree vydali album The Incident v roku 2009, aby sa potom uložili na zdanlivo dlhodobý odpočinok. V pandemických časoch je zrazu všetko inak. Nemožnosť koncertovať a absolvovať šnúry po celom svete má odvrátenú a pozitívnu stránku v tom, že môžu vznikať hudobné diela, ktoré by inak nemali šancu na svoj zrod. Closure/Continuation je jedným z nich.
A možno zohrala dôležitú úlohu skutočnosť, že Steven Wilson rád robí veci, ktoré od neho nikto nečaká. A tak po útoku na mainstreamové hitparády so svojou ostatnou sólovou nahrávkou v duchu pop music pre dospelých dostal opäť chuť na spoluprácu s Porcupine Tree a hudbu úplné odlišného charakteru – temnejšiu, melancholickejšiu, gitarovejšiu.
Porcupine Tree debutovali po piatich rokoch svojej existencie nahrávkou On The Sunday Of Life v roku 1992. Množné číslo tu vlastne ani nie je namieste, keďže v počiatkoch išlo o sólovú aktivitu Stevena Wilsona, ktorý sa až rok po vydaní debutu naplno zahĺbil do spolupráce v kapele a obklopil sa výnimočnými hudobníkmi ako Richard Barbieri, Colin Edwin a Chris Maitland. Je zaujímavé, že táto silná zostava vydržala až do roku 2002, keď Maitlanda za bicími nahradil fantastický Gavin Harrison.
Toho ste mimochodom mohli vidieť nedávno v Bratislave spolu so skvelými The Pineapple Thief. Sú koncerty, v priebehu ktorých by stačilo pre nezabudnuteľný zážitok sledovať iba bubeníka a jeho hru a toto bol jeden z nich.
Kým na začiatku hrali Porcupine Tree experimentálnu hudbu na pomedzí psychedelického rocku a space rocku, neskôr sa dostávali k progresívnejším vplyvom a, ako to už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia chodilo, intenzívne čerpali z odkazu Pink Floyd.
Až v neskoršej fáze svojej existencie objavili temnejšie zákutia alternatívneho rocku a experimentálneho metalu. Ako Steven Wilson vtipne skonštatoval, veľmi dlho sa snažil zistiť, kde zmizli všetci tí kreatívni hudobníci, aby zistil, že pôsobia na extrémnej metalovej scéne. Objavil tak mená ako Gojira, Sunn O))), Meshuggah či Neurosis a spolupracoval na nahrávkach švédskych mágov Opeth. Metalové vplyvy sa samozrejme veľmi ľahko dajú vystopovať aj na novom albume Porcupine Tree.
Radostnou správou sme začínali, nemenej optimistický bude aj záver. Porcupine Tree sa na podporu svojho nového albumu vydávajú na cesty a v októbri si zahrajú aj vo Viedni. Ako sami avizujú, zahrajú celý nový album, ale nie naraz, medzi novými kompozíciami sa zaskvejú kúsky z platní In Absentia a Fear Of A Blank Planet. Lepšiu pozvánku na koncert v Gasometri ani nemohli vymyslieť. Už v tejto chvíli je jasné, že po festivalom lete príde horúca koncertná jeseň.
