Hľadáte hudbu, ktorá by rešpektovala všetky vaše klubové deviácie a zároveň vás dokázala doviesť na miesta, o ktorých ste akoby podvedome tušili, ale nikdy ste nedúfali že sa na ne dostanete?
Máte radi melanchóliu? Priznávam sa, že ja áno, aj keď jej neuchopiteľná krása má sem-tam tendenciu prerásť v smútok. Preto je vhodné pristupovať k nej s mimoriadnou opatrnosťou a dávkovať si ju po malých kúskoch. To isté platí aj o hudbe, ktorá je vybudovaná na jej základe. Ak dodržíte ten správny postup, môžete si byť istý, že vám ju zub času nenahlodá, a tých miest kam vás dokáže zaviesť je oveľa viac ako ste tušili.
„To, čo sa začne ako náhodná prechádzka, môže veľmi často skončiť tým že sa dostanete na miesto, kde si až dodatočne uvedomíte, že práve tam ste sa vždy chceli dostať. Kumulatívny efekt malých rozhodnutí, o ktorých ani netušíte že ich činíte a nikým nevyslovené princípy, ktoré vás pri nich viedli, sa potom v retrospektíve zdajú ako jasný plán, podľa ktorého ste sa riadili“. Povedal to David Byrne, leader a spevák slávnych Talking Heads.
A práve tieto slová si ako intro k svojmu debutovému albumu vybral autor nášho tohtotýždňového albumu týždňa, Novozélanďan žijúci v Londýne, Sam Reed, vystupujúci pod menom Tokyo Prose. Jeho dlhoočakávaný debut vyšiel na značke Samurai pod názvom Presence, a že ide o album mimoriadny, o tom sa nás Sam tento týždeň pokúsi presvedčiť. Ja som si istý, že sa mu to určite podarí.
Príbeh projektu Tokyo Prose sa za začal v roku 2008, keď si ich demo vypočul šéf vydavateľstva Samurai, Geoff Presha. Je zrejmé, že odhadnúť potenciál skrývajúci sa v ich hudbe preňho problém nebol. Tokyo Prose vtedy fungovali ešte ako duo a Samurai nebol jediný label, ktorý o ich nadanie prejavil záujem. Do rady sa ochotne postavili aj ľudia zo Sun and Bass Recordings či mega úspešného londýnskeho vydavateľstva Hospital.
Prvou lastovičkou predznamenávajúcou kreatívny potenciál skrývajúci sa v ich hudbe bolo EP „Introducing Tokyo Prose“. Vyšlo v roku 2011 na značke Red Seal, čo je jeden zo sub labelov vydavateľstva Samurai. Už po jeho vydaní si šéf značky Samurai mohol začať gratulovať. Takto to vyzerá keď sa doslova trafíte do čierneho. Záujem, aký na seba upriamili Tokyo Prose, prekvapil asi aj najväčších optimistov. Písal sa však ešte len rok 2011 a vtedy ešte nikto zo zainteresovaných netušil, že cesta k debutovému albumu bude trvať dlhé tri roky. Je zrejmé, že okrem komponovania sa diali veci s hudbou nijako nesúvisiace...a veru diali sa. Asi najpodstatnejšou bolo to, že duo sa rozpadlo a v práci na albume pokračoval už len samotný Sam.
Keď sa do platne Presence započúvate pozorne je zrejmé, že všetky tracky sú výsledkom viac ako obsiahleho vysedávania v štúdiu. Samovi sa však aj tak nejakým zázrakom podarilo dosiahnuť to, že ani jeden z nich netrpí komplikovanosťou, či nejakým iným neduhom spojeným s nekontrolovaným snažením sa o dokonalosť.
Viac ako polovica z pesničiek na debute „Presence“ sú Samove spolupráce s ľuďmi, ktorých si starostlivo povyberal. Pridaná hodnota je zrejmá najmä v prípade vokálov, ktoré dodali DRS,LSB, Zoe Klinck či Ryia. Za spomenutie určite stojí aj úvodná 16 Bar Cycles nahratá s mladým novozélandským inštrumentalistom Christhophom El Truento.
Na záver ešte jedno strohé konštatovanie. Snaha zaujať čisto elektronickým (v tomto prípade drum and bassovým) albumom sa stala osudnou už mnohým. Sam Reed však k svojím krabičkám prilepil tak veľké množstvo hudby s označením „nadštýlová“, že celý „Presence“ vás bez problémov bude baviť až do konca.
