Štyri desaťročia na scéne, viac ako tri pod vlastným menom, a so zaujímavým žánrovým prierezom, ktorý len potvrdzuje, že nikdy nevnímala hudbu len ako zbierku skladieb spadajúcich pod jednotlivé žánre. Začínala punkom, no poznali sme ju ako hip-hopovú, soulovú, jazzovú či popovú interpretku, ktorá sa zároveň nevyhýbala ani gitarovým riffom. A keďže si jej katalóg zaslúži poctu nielen svojou rozmanitosťou a kvantitou, vyšiel The Versions – album plný prerábok jej skladieb, o ktoré sa postarali ženskí a nebinárni interpreti, ktorých sama Neneh Cherry obdivuje.
Stretli sa tu Sia, Dev Hynes, Robyn, Anohni, Jamila Woods, Sudan Archives, Seinabo Sey, ale aj niekoľko menej známych mien. Spolu dodali Neneh Cherry 10 prerábok, z toho 9 coververzií a 1 remix. Spoločné majú to, že staré skladby previedli do nových, v roku 2022 uchytiteľných skladieb. Akurát nevedno, či nie je škoda, že prerábali len prvé tri albumy Neneh Cherry, teda prvých 10 rokov jej tvorby. Neneh rozhodne priniesla skvelé skladby aj v 21. tisícročí – no ktovie, možno príde The Versions vol. 2 a my sa dočkáme. Poďme sa zatiaľ pozrieť na to, ako sa darilo albumu prerábok, ktorým potešila tento mesiac:
Myslím si, že to bol celkom dobrý moment, keď dva svoje obrovské hity z 80. rokov zverila speváčkam Robyn a Sii. Podarilo sa jej tým podčiarknuť popovitosť týchto skladieb.
Na Buffalo Stance si okrem Robyn zaspievala aj švédsko-americká speváčka Mapei. Rap z pôvodnej verzie síce nechýba, no aj tak je nová verzia vo výsledku omnoho menej hip-hopová. Nepomohlo ani meno Dev Hynes, čiže Blood Orange, na produkcii.
Druhá Manchild, v prerábke so Siou, je podobný prípad – je tu omnoho menej hip-hopu a aj menej soulu. Tak trochu to spôsobilo i vyššie tempo skladby. Z atmosféry, ktorú v roku 1988 vytvoril spolu s Neneh Cherry 3D z Massive Attack, tak nezostalo veľa. To by však nemuselo prekážať, hitovosť skladby zachovaná zostala.
Čo sa týka tretej prerábky, Woman, tu prvýkrát dostávame úplne inú verziu, než akú si pamätáme z minulosti. Britke Anohni sa táto skladba veľmi hodí, jej spev vytvára o niečo tajomnejšiu, smutnú a trocha hypnotickú atmosféru.
Rovnako ako pri prvých skladbách, ani pri štvrtej, Buddy X s Londýnčankou Greentea Peng, si fanúšikovia hip-hopu neprídu na svoje. No fanúšikovia soulu sa konečne potešia – toto je soulová, veľmi pekná a chytľavá verzia, navyše hudobná produkcia pripomína hru so zvukmi, na ktorú sme zvyknutí od FlyLa či Thundercata. Tak ako bola vynikajúca Buddy X v roku 1992, je vynikajúca aj táto verzia pre rok 2022. Rozhodne jeden z mojich favoritov z albumu!
Pri piatej skladbe, novej verzii skladby Kootchi, prehlbujeme soulové naladenie, Jamila Woods sa skvelo zhostila tohto singla z roku 1996. Hoci chýba rockový „touch“ pôvodnej verzie, ktorá ju v tom čase odlíšila od predošlej sólovej tvorby Neneh Cherry, vôbec to neprekáža. Máme tu „celkom novú skladbu“, pri ktorej sa odvážim tvrdiť, že takto nejak by to dopadlo, keby do toho mohla hovoriť Erykah Badu.
Čo sa týka skladby číslo 6, Sassy, tu platí: Ak fanúšikovia hip-hopu dosiaľ neboli sklamaní, tu už sa pocit nedosýtenia zaiste objaví. Je hriechom vynechať vložku takých legiend, ako boli Gang Starr. O novú verziu sa postarala dcéra Neneh Cherry Tyson, no je jednou z najnudnejších nových verzií na tomto albume.
Čo sa týka siedmej prerábky na albume, Heart od Sudan Archives, baví ma, ako do nej Sudan vtlačila svoj exotický kolorit. Veľmi ma teší aj gradácia po druhej minúte. Krásna coververzia. Vôbec pritom neprekáža, že po zvuku 80. rokov (hoci skladba oficiálne vyšla až v roku 1990) tu niet ani stopy. Sudan Archives vyhráva na plnej čiare!
Ôsmu Kisses On The Wind si vzala pod krídla švédska krajanka Neneh Seinabo Sey a spravila z nej omnoho pomalšiu, klasickú soulovú a, žiaľ, nie príliš zaujímavú verziu. Na druhej strane, táto skladba – napriek celkom solídnemu medzinárodnému úspechu – nepatrila podľa mňa ani medzi najzaujímavejšie kúsky v repertoári Neneh Cherry.
A napokon, predposledné dve skladby na albume Versions sa trochu vymykajú predtým počúvanému. Obidve sme totiž už predtým počuli v novom šate.
Číslo 9 na albume je v poradí druhá prerábka Manchild, tentoraz od losangelskej speváčky a čelistky Kelsey Lu, čo už vopred prezrádza, že v porovnaní s coververziou od Sie pôjde o alternatívnejšiu verziu. Omnoho viac je prítomný pôvodný hip-hop a zvukový bordel na pozadí rapu robí z tohto kúska aj omnoho rebelskejší počin.
A napokon, The Versions uzatvára jediný remix na albume – prudko tanečná, housová verzia Buddy X od americkej DJ-ky Honey Dijon. Zanecháva dojem, že album bol vcelku bohatým, rôznorodým počúvaním. A veruže bol! Odporúčam zapnúť aj hocikde na letnej dovolenke.
