Výber Albumu týždňa bol tentoraz súbojom dvoch ambicióznych elektronických projektov: skvelé novinky majú Mike Paradinas alias Mju-ziq a Yann Tiersen, dobre znie aj nový Julius Rodriguez na džezovej značke Verve a niekde na území The War On Drugs sa najnovšie pohybujú aj progrockoví veteráni The Dream Syndicate. Víťaz tejto rubriky však môže byť len jeden, a aktuálne ním je album Mercury od The Range.
„Človek strávil celý rok sám v tme. Nemal čo povedať,“ sampluje v jednej zo svojich nových piesní James Hinton alias The Range. Tento citát zo skladby grimoveho rappera menom MIK vraj presne vystihuje obdobia, ktorými si prechádzal Hinton v predošlých dvoch rokoch. Opustil Brooklyn a žil na samote vo Vermonte. Pôvodne si myslel, že ho to tam lákalo najmä kvôli dôslednému sústredeniu sa na tvorbu. Časom ale zistil, že z mesta ho hnali pocity úzkosti. Nahrávanie novinky bolo preňho vlastne nechcenou no vítanou terapiou.
Narozdiel od takého Buriala, ku ktorému občas novinári tvorbu The Range prirovnávajú, pracuje James Hinton predsa len s optimistickejšími farbami. Tam kde u Buriala znie temný drone či praskot platne, použije Hinton optimistický akord alebo výrazný perkusívny impulz. Spoločné majú obaja najmä to, že nepracujú s vokalistami. Slová a nápevy hľadajú na sociálnych sieťach, u amatérov, celkom neznámych či začínajúcich tvorcov, alebo na starších platniach. V jednej zo skladieb si Hinton pomohol aj samplom My Bloody Valentine.
Renomé one-man-bandu The Range je medzičasom také dobré, že Hintonovi nik z nevedomých účastníkov a spoluautorov jeho skladieb nehrozí žalobami či urážkami. Všetci, ktorých časti skladieb či vokálov do svojej hudby Hinton prevzal, si môžu byť viac-menej istí, že to bude výhodné pre obe zúčastnené strany. The Range je biely chlapík so synťákom a samplerom v domácom štúdiu vo Vermonte, s databázou výlučne černošských vzoriek hlasu a spevu. Je to zvláštny koncept, ale v konečnom dôsledku sú všetci spokojní.
Čo za muziku to teda vlastne James Hinton alias The Range tvorí a komu je určená? Je to melancholická elektronika pre sobotný chill? Je to euforický post-rave pre pandemicko-vojnové časy? Je to trochu 90kový Moby aj súčasný Burial. Všetko dokopy. A je to hudba, ktorú sa oplatí počuť.
