V Roku 2016 sa Let's Wat Grandma, teda dvojka Jenny Hollingworth a Rosa Walton, stala jedným z najväčších prekvapení roka. Ešte len teenagerky nahrali jeden z najlepších albumov roka. Po dvoch rokoch po nahrávke I, Gemini nasledoval rovnako dobre vychvaľovaný album I'm All Ears. O rok na to ale dobre rozbehnutú kariéru dvojice poznačila tragédia. Jenny Hollingworth prišla o priateľa, ktorý vo veku 22 rokov podľahol rakovine. A tak je pochopiteľné, že Let's Eat Grandma sa s novou tvorbou neponáhľali. Ďalší album prišiel až po štyroch rokoch a jeho vydanie ešte skomplikovala aj pandémia. „Dlho som smútila a tak som na nejaký čas prestala s Rosou komunikovať. Prežívala som neopísateľný smútok, ktorý som ani nevedela vyjadriť slovami,“ uviedla Jenny.
Keď Let's Eat Grandma s hudbou začínali mali len 13, ich debut vyšiel len o pár rokov na to. Všetci sme tak mohli sledovať ako Jenny Hollingworth a Rosa Walton dospievajú, zbierajú skúsenosti ako hudobníčky a zisťujú, či práve hudba bude ich budúcnosťou. Veľkými zmenami stále prechádza aj vzťah samotných hudobníčok. Výrazne ho poznačila aj smrť priateľa Jenny Hollingworth. V tomto období sa navyše Rosa Walton vysporiadavala s vlastnou sexualitou a dve kamarátky si zrazu prestali rozumieť, hoci sa o to snažili. „Čím viac sme sa snažili naše priateľstvo zachrániť, tým to bolo horšie. Až keď sme akceptovali, že sme sa obe zmenili, boli sme schopné spolu pokračovať. Obidve sa vo veciach až príliš rýpeme. Museli sme prijať, že sme iné, ale napriek všetkému sme stále najlepšie kamarátky,“ uviedla Jenny Hollingworth pre magazín Under The Radar.
Tretí album Let's Eat Grandma vznikal opäť po boku Davida Wrencha, aj keď ako producentky sa na ňom tentokrát podielali už aj Rosa a Jenny. Skladby na album však tentokrát vznikali inak. Zatiaľ čo na predošlých albumoch tvorili vždy spolu, tento raz tvorili samostatne. Najskôr sa písaním skladieb len snažili vysporiadať so svojimi problémami, neskôr bol na ceste ich spoločný album. „Najskôr som si hovorila, že sama nič nevytvorím. Viem, že veľa hudobníkov by si radšej dalo v takomto období pauzu, začali by žiť, aby nazbierali nové zážitky, no ja potrebujem tvoriť stále,“ prezradila Rosa Walton. Ako dodala, skladby, ktoré každá z nich písala osamote boli často práve o tej druhej.
Na predošlom albume I'm All Ears Let's Eat Grandma pracovali s dnes už zosnulou Sophie, ktorá ich naučila ako robiť pop. Skúsenosti zúročili aj na novom albume, na ktorom sa ale rozhodli vybrať aj klubovejším smerom, hoci mnohými skladbami na albume sa nesie smútok a nostalgia. „Už keď sme končili turné k albumu I'm All Ears som si hovorila, že by bolo skvelé spraviť pár skladieb, ktoré by sa hodili do djských setov,“ uviedla Rosa Walton. A to na albume Two Ribbons aj splnili. Hudba na treťom albume je skvelá, no oveľa silnejšie sú tentokrát texty. „Keď sa dostávate z nejakej traumy alebo prežívate obrovský smútok, tak sa prirodzene izolujete. Nedokáže o vašich pocitoch hovoriť. No hudba, či už je to tá vaša alebo hudba niekoho iného, za vás dokáže komunikovať, viete vďaka nej vyjadriť čo cítite,“ uviedla pre magazín the Face Jenny Hollingworth.
Album Two Ribbons je hlavne o vzťahoch. O kamarátskych aj tých romantických. Celým albumom sa nesie smútok, ktorý prežívala Jenny Hollingworth po smrti priateľa a s ňou aj jej najlepšia kamoška. Let's Eat Grandma skladbami na albume dokazujú, že nie vždy existujú jednoduché riešenia problémov. Napriek tragédii sa ale nesnažia strácať humor, ktorý sa dostal aj do textov. „Napriek tým dobrým aj zlým obdobiam a všetkým tým zmenám sme spravili album, ktorý nás kreatívne uspokojil a hlavne nám pomohol prekonať tie zlé dni,“ uviedli k už tretiemu albumu Let's Eat Grandma. My dodávame, že Let's Eat Grandma prešli za ostatných šesť rokov dlhý kus cesty, chcú sa stále učiť, posúvať vpred a stále ich baví experimentovať a je to aj počuť.
