Belgická kapela Black Flower vydáva tento týždeň piaty štúdiový album počas svojej takmer desaťročnej existencie. Päťčlenné zoskupenie okolo Nathana Daemsa, skladateľa a hráča na dychové nástroje, čerpá hlavnú inšpiráciu z etiópskeho jazzu, no počuť tam tiež trochu afrobeatu, dubu či akusticky zahranej elektroniky. Nový album s názvom Magma reaguje aj na tajomné sily prírody. Prvý singel, ktorý Black Flower zverejnili ešte vlani v októbri, sa volá O Fogo podľa stratovulkánu Pico do Fogo na Kapverdských ostrovoch. Svoj názov dostal ešte skôr ako začali vybuchovať sopky na Kanároch či v Tichomorí. Poďme teda spolu so skupinou Black Flower obdivovať mohutné sily, ktoré sa skrývajú v útrobách Zeme.
Nathan Daems je hudobný všežravec, ktorý rád skladá, no zároveň verí na silu improvizácie. Absolvoval jazz a kompozíciu na konzervatóriu v Gente, ale aj samoštúdium rôznych „orientálnych“ hudobných kultúr. Hoci hrá na rôzne druhy západných dychových nástrojov od flauty až po barytónsaxofón, postupne si k nim pridal aj tradičné drevené flauty ako turecký ney, balkánsky kaval či etiópsky washint, na ktoré sa učil hrať pod dohľadom skutočných majstrov. Sám hrá a hosťuje vo viacerých kapelách – za všetky spomeňme aspoň Echoes of Zoo, Myrddin Quartet, Karsilama Quintet či Anwerp Gipsy Ska Orkestra. Aj jeho spoluhráči Jon Birdsong (trúbka, kornet, morské mušle), Simon Segers (bicie), Filip Vandebril (basgitara) a Karel Cuelenaere (klávesy) fungujú v rôznych hudobných projektoch, no zdá sa, že Black Flower je ich ozajstná srdcovka.
Za svoje predchádzajúce nahrávky, najmä album Future Flora z roku 2019, si Black Flower vyslúžili pochvalu od hudobných kritikov, medzi ktorými nechýbal ani Gilles Peterson. Predpokladám, že nadšenie fanúšikov i odborníkov vzbudí aj ich tohtoročná novinka. Okrem fascinácie zvukom starých etiópskych kapiel je z ich skladieb cítiť občas aj trochu vesmírnej nálady s miernym retro nádychom – napríklad v „polotekutej“ skladbe Half Liquid s výraznou úlohou oldschoolových klávesov. Z titulnej Magmy by mali rovnakú radosť Mulatu Astatke aj Art Ensemble of Chicago. Zvláštne napätie vytvára dialóg medzi tradičnými akustickými dychovými nástrojmi a elektrickými klávesmi či basgitarou, prípadne bicími. Pozorovať to môžete v dvoch rozsiahlejších skladbách, ktoré sa volajú The Light a Deep Dive Down.
Hoci doterajšie nahrávky skupiny Black Flower boli čisto inštrumentálne, na novom albume toto pravidlo po prvýkrát porušili. Tou výnimkou je skladba Morning in the Jungle, ktorá vznikla počas vlaňajšieho turné kapely v Brazílii priamo v Rio de Janeiro a hosťuje v nej mladá belgická speváčka Meskerem Mees, veľká nádej miestnej folkovej a jazzovej scény. Vlani vydala debutový album Julius a získala zopár cien, vrátane ocenenia mladých talentov na jazzovom festivale v Montreaux. Hoci zvyčajne vystupuje iba sama s akustickou gitarou, dobrom a violončelistkou, jej krehký hlas v kombinácii so zvukovou džungľou Black Flower k sebe celkom dobre pasujú.
Už sme spomínali, že album Magma je inšpirovaný ohromnými silami prírody, ktoré presahujú človeka, no ten ich môže využiť vo svoj prospech. Sopky nás síce na jednej strane ohrozujú, no už božský kováč Héfaistos vedel vo svojej vyhni využiť ich energiu nielen na výrobu ničivých zbraní, ale aj užitočných predmetov. Hoci najnovšia nahrávka skupiny Black Flower môže pôsobiť v porovnaní s tými predchádzajúcimi o niečo pokojnejším a subtílnejším dojmom, nedajte sa oklamať – táto sopka vie takisto vychrliť z času na čas poriadnu porciu lávy. Utešiť nás môže len to, že pri výbuchu sopky síce niečo staré zanikne, ale aj niečo nové vzniká. Musíme veriť, že v prípade magmy z krátera Čierneho kvetu to bude niečo krásne a užitočné.
