Peruánska speváčka Susana Baca má za sebou päťdesiatročnú umeleckú kariéru a tri ceny Grammy (tú poslednú dostala za album A Capella nahratý bez hudobného sprievodu v domácom štúdiu počas karantény v máji 2020), no vo veku 77 rokov znie jej hlas lepšie a jasnejšie ako kedysi. Najnovšia platňa Palabras urgentes vyšla v októbri tohto roku vo vydavateľstve Real World Records, a hoci má len o trochu viac ako tridsať minút, je to silné posolstvo o našej dobe a jej naliehavých výzvach. Väčšina piesní sa opiera o témy ako odsúdenie otroctva, rasizmu, kolonializmu a ich dôsledkov, či poukázanie na neschopnosť politikov zvládať aktuálne ekonomické, pandemické a ekologické krízy. Ako protiklad k nim kladie Susana vzory z minulosti, akým bola napríklad Micaela Bastidas, manželka Túpaca Amarua II., ktorá spolu s ním viedla protišpanielske povstanie na konci 18. storočia. Pieseň o jej tragickom osude s názvom La herida oscura zložila peruánska speváčka Chabuca Grande a Susana Baca jej vdýchla nový život. Ďalšou nasledovaniahodnou hrdinkou je Juana Azurduy, bolívijská bojovníčka za nezávislosť od španielskej koruny z prvej polovice 19. storočia. Jej socha v roku 2015 nahradila pôvodnú sochu Krištofa Kolumba pred vládnou budovou v Buenos Aires. No ešte dávno predtým o nej zložil pieseň argentínsky klavirista a skladateľ Ariel Ramírez, autor slávnej Kreolskej omše, a tá sa tiež ocitla na albume.
Nový album Susany Baca nahrávali a produkovali dvaja ľudia – Francúz Fabrice Dupont a Američan Micheal League, známy ako líder skupiny Snarky Puppy. V posledných rokoch sa Michael stále viac zaoberá hudobnými motívmi z rôznych kútov zemegule. Okrem vlastného projektu Bokanté so speváčkou Malikou Tirolien produkoval napríklad album indického hráča na sitár a skladateľa Purbuyana Chatterjeeho, ale aj náš aktuálny Album týždňa. Kvôli tomu obaja producenti vycestovali do mesta Caňete asi 150 km južne od Limy, kde žije Susana so svojím manželom a manažérom Ricardom Pereirom. Na čerstvom vzduchu, v príjemnej spoločnosti a pri stole plnom dobrôt, ktoré pani domu navarila a napiekla, prichádzali nápady jeden za druhým. Napriek tomu, že Michael League je skvelý inštrumentalista, na novej nahrávke využil hlavne služby peruánskych hudobníkov a hudobníčok, pričom aranžmány sú vymyslené tak, že v nich zo všetkého najviac vyniká hlas hlavnej hrdinky, ako je to napríklad v skladbe Negra del alma.
Susana Baca začala svoju spevácku kariéru až v neskoršom veku, ale predchádzali tomu roky výskumu hudobných a tanečných tradícií afroperuánskej menšiny, o ktorej kultúru sa dovtedy nikto oficiálne nezaujímal. Neskôr Susana a jej manžel založili experimentálne hudobné a tanečné štúdio, vychádzajúce z týchto terénnych výskumov. V afroperuánskej hudbe hrajú okrem spevu dôležitú úlohu perkusívne nástroje, ako napríklad cajón, oslia čeľusť (quijada), guiro, rôzne zvonce, kongá a bongá. Pri krížení sa s ďalšími tradíciami pribudli aj strunové nástroje, hlavne gitary a husle. Jednou z takýchto miešaných skladieb na albume je aj Milonga de mis amores, v ktorej sa spájajú afroamerické a európske hudobné tradície.
Najostrejším protestsongom na albume je pieseň Cambalache, nelichotivý portrét minulej i súčasnej skorumpovanej (nielen) latinskoamerickej spoločnosti. Susana Baca mierne upravila a aktualizovala pôvodný text tanga z 30. rokov 20. storočia. To boli roky, keď tango nebolo iba symbolom exotiky a erotiky, ale ešte stále to bola nová, provokujúca a konvencie rušiaca hudba. A tak vzniklo aj tango so satirickým textom o tom, že politika sa vôbec nemení a je stále plná podvodníkov a zlodejov. S politikou má Susana aj vlastné skúsenosti, keď ju v júli 2011 vymenovali ako prvú Afroameričanku v dejinách Peru za ministerku kultúry, no už o päť mesiacov neskôr musela z tejto funkcie odstúpiť kvôli rekonštrukcii vlády.
Susana Baca sa medzinárodnej kariéry dočkala pomerne neskoro. Hoci je rovesníčkou Paula McCartneyho či Mikea Jaggera, jej prvý naozaj úspešný album vyšiel až v roku 1997 na labeli Luaka Bop – to už mala za sebou päťdesiatku. Dovtedy bola známa len v rodnej krajine, aj to iba v úzkom okruhu fanúšikov – jej obľúbená afroperuánska hudba totiž nebola niečím všeobecne známym a populárnym. Samotná Susana počas svojho života len postupne objavovala vlastné korene v hudbe svojich predkov, ktorých do Latinskej Ameriky dovliekli otrokári z rôznych častí Afriky, aby tu nedobrovoľne pracovali na plantážach s cukrovou trstinou. Táto časť jej hudobného dedičstva sa odráža aj v trpko-sladkej melódii piesne Sorongo, ktorej pôvodným autorom je portorický umelec Tite Cure Alonso.
Poslednou z desiatich skladieb na albume Palabras Urgentes je košatá kompozícia nazvaná Vestida de vida a jej hlavným posolstvom je záchrana matky Zeme pred hroziacou skazou. Hoci táto pieseň sa objavila na rovnomennom albume už pred dvadsiatimi rokmi, dnes je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Bosonohá Mama Peru nás v nej spolu so ženským zborom pozýva, aby sme jej naliehavé výzvy zobrali vážne a začali odvážne ako silné ženy z latinskoamerickej histórie bojovať o tento svet, kým nám nezmizne pred očami.
