Ešte minimálne rok budeme pri nových albumoch spomínať aj slová ako pandémia či lockdown. Tvoriť nové skladby bolo pre mnohých hudobníkov jediným východiskom z ťažkej situácie, kedy rušili jeden koncert za druhým a strácali kontakt s fanúšikmi. Prežiť toto obdobie a nezblázniť sa vďaka nahrávaniu nového albumu zvládla aj Marissa Nadler. Zatiaľ čo iní hudobníci v tomto čase nahrali svoje najpozitívnejšie albumy, aby ľuďom dodali nádej, Marissa Nadler zostala verná melanchólii a únikom z reality. Na albume vás zoberie do minulosti aj súčasnosti, spieva o láske ale aj vraždách či záhadách inšpirovaná seriálom The Unsolved Mysteries.
Marissa Nadler sa po vypuknutí pandémie nezložila a čas, ktorý strávila doma využila rozumne. Naučila sa hrať na piáne a tak veľa skladieb šikovná gitaristka tentokrát vytvorila namiesto gitary práve za piánom. Mimochodom hrať na piáno ju učil známy kolega, hudobník Jess Chandler z Midlake ale aj Mercury Rev. Októbrový album si aj sama produkovala vďaka čomu, ako sama hovorí, objavila miesta, na ktorých ako hudobníčka doteraz ešte nebola. „S pandémiou ten album spája len to, že počas nej vznikol. Je to album, ktorý som nahrala sama doma. Aj keď mám na ňom hostí, všetko to vznikalo na diaľku. Keď som im skladby posielala, vôbec som nemala predstavu akým smerom ísť a oni mi poslali naspäť vždy niečo úžasné,“ uviedla Nadler. So skladbami jej pomohli harfistka Mary Lattimore či Simon Raymonde známy z Cocteau Twins a Lost Horizons.
Vymenila Boston za Nashville a zrazu sa ocitla v neznámom meste, v čase, kedy musela sedieť doma. Chýbala jej inšpirácia a tak si musela poradiť. „Veľa ľudí vrátane mňa to má tak, že inšpiráciu nachádza okolo seba. Teraz som bola zatvorená doma a tak som musela hľadať nápady inde. Hlavne vo svojom vlastnom živote, ale aj známych kriminálnych prípadoch.“ Skladba Bessie Did You Make It priamo odkazuje na príbeh manželov Glena a Bessie Hydeovcov, ktorí zmizli ešte v roku 1928. Práve vďaka tomu, že zrazu nevedela čo s voľným časom, sa do podobných príbehov, ktoré ju vždy fascinovali, mohla konečne poriadne ponoriť. „Rada si predstavujem, že tí ľudia prežili a dostali druhú šancu, aby začali nový život. Pravdepodobne to je hlúposť, ale mám radšej túto optimistickú predstavu,“ prezradila Marissa Nadler pre online magazín Aquarium Drunkard.
Marissa Nadler hľadala chýbajúcu inšpiráciu v záhadách, vo svete fantázie aj v príbehoch iných ľudí, a hoci si často ulietava mimo reality, vždy je tam niečo osobné alebo niečo čo pozná každý z nás. „Mám rada príbehy o zmiznutiach, lebo to je niečo, po čom občas túži každý z nás. Každý chce niekedy ujsť,“ prezradila Marissa, ktorá ale dodáva, že v dnešnej online dobe je to ale nemožné. „Práve to ma fascinuje na tých starých príbehoch o zmiznutiach. Tí ľudia zmizli naozaj a navždy, dnes by ste len tak bez stopy nezmizli,“ prezradila Marissa Nadler, ktorú inšpirovalo aj zmiznutie hudobníčky Connie Converse, ktorá sa stratila ešte v 70. rokoch.
Marissa Nadler síce stále robí hudbu, pri ktorej si nezatancujete, no tentokrát sa vybrala rockovejším smerom a bol to zámer. „K albumu som pristupovala celkom inak. Vedela som, že po takmer 20 rokoch, čo robím hudbu, potrebujem zmenu,“ uviedla Marissa Nadler. K rockovejšiemu zvuku ju priviedol jej gitarista na albume Milky Burgess. Marissa Nadler sa ale neposunula len hudobne. Práve vďaka inšpirácii v slávnych záhadách sa naučila vďaka svojej hudbe rozprávať príbehy a to tak, aby držali pokope. A to pritom rozprávanie cudzích príbehov cez jej texty začalo len ako experiment, ktorý neplánovala zverejniť. Ako ale hovorí, unavuje ju nálepkovanie a zaraďovanie do žánrov a tak vôbec nie je jasné, ktorým smerom sa ešte v budúcnosti vyberie.
