V roku 2006 vyšiel na americkom labeli Anti dvojalbum, ktorý obsahoval viac ako 40 rôznych ľudových námorníckych piesní a balád. Volal sa Rogue´s Gallery, čo by sa dalo voľne preložiť ako Kriminálna ústredňa pátra... a obsahoval piesne inšpirované skutočnými pirátmi z mäsa a prekrížených kostí, aj keď ho produkovali ľudia stojaci za sériou oddychových filmov Piráti z Karibiku, presnejšie Hal Willner, Gore Verbinski a Johnny Depp. Na drsné pirátske odrhovačky sa vtedy dali nahovoriť napríklad Bono, Sting, Bryan Ferry, Nick Cave, Lou Reed, Antony z Antony and The Johnsons, Jarvis Cocker, Eliza Carthy, Rufus Wainwright a mnohé iné hviezdy rocku, folku i country. Album vznikal postupne vo viacerých nahrávacích štúdiách a zaznamenal celkom slušný ohlas medzi poslucháčmi aj kritikmi.
Uplynulo magických sedem rokov a Rogue´s Gallery má nasledovníka – narodil sa vo februári 2013, je to syn a celým menom sa volá Son of Rogue´s Gallery: Pirate Ballads, Sea Songs &Chanteys, čiže Syn kriminálnej ústredne – pirátske balady a námornícke pracovné a oddychové piesne. Je to opäť dvojalbum, váži 36 pesničiek, má vysoké ambície a je plný tých správnych chrapľavých opileckých hlasov.
Niektorí z týchto interpretov, napríklad Nick Cave, sa objavujú znovu aj v druhom dieli, no je tu i veľa nových mien, ktoré by sa dali rozdeliť na tri základné skupiny. Do prvej patria piráti a námorní kapitáni ako Tom Waits, Keith Richards, Chuck E. Weiss, Iggy Pop, Dr. John, či Michael Gira, potom sú tam plavčíci, ktorých reprezentujú Sean Lennon, Marc Almond či Ed Harcourt a nakoniec morské panny rôzneho veku a druhu, ako napríklad Marianne Faithfull, Patti Smith, Beth Orton, Shilpa Ray či Petra Haden. Medzi dámami sa objavila aj jedna, od ktorej by pirátsku pieseň naozaj málokto čakal – volá sa Macy Gray a jej pesnička Off To Sea Once More má skutočne karibský, ba priam jamajský feeling.
Hrdinami námorníckych a pirátskych piesní nemusia byť vždy iba vypité fľaše rumu, prístavné krčmy, ľahké devy a utopení plavčíci. Hal Willner, jeden z producentov albumu, má napríklad zaujímavú teóriu o úspechu The Beatles a ďalších skupín z Liverpoolu. Podľa neho „v týchto námorníckych piesňach počuť veľa melódií Beatles, pretože Liverpool bol veľký prístav“ a teda v ňom zákonite znelo aj veľa rôznych piesní. Nuž aj Beatlesáci zamlada určite počuli zopár námorníckych odrhovačiek, ktoré sa po polnoci niesli z krčiem a tak mohla vzniknúť Žltá ponorka či iné skladby.
Na dvojalbume Son of Rogue´s Gallery, podobne ako na jeho predchodcovi, možno nájsť naozaj množstvo zaujímavých pesničiek. Legenda tvrdí, že pri nahrávaní prvého dielu producenti zhromaždili spolu 600 piesní, z ktorých nakoniec nahrali „len“ 60 a použili niečo cez 40. Aj pokračovanie je veľmi pestré, hlavne v kombináciách interpretov a štýlov. Verte mi, že taký Iggy Pop, ktorého na akordeóne sprevádza Jeremy Barnes z A Hawk And A Hawksaw, je naozaj skvelý, rovnako ako Patti Smith s Johnnym Deppom ako gitaristom, Petra Haden s Lennym Pickettom, Tom Waits s Keithom Richardsom, či dvojica zo všetkých dvojíc najneuveriteľnejšia – Michael Stipe z R.E.M. a rocková vdova Courtney Love. Už len kvôli týmto nečakaným kombináciám spevákov a hudobníkov sa cédečko oplatí vypočuť si.
Album Son of Rogue´s Gallery je príkladom toho, že ľudové piesne, v tomto prípade námornícke pracovné piesne a balady, môžu byť aj po stáročiach aktuálne a zaujímavé. Punkové texty, v ktorých si neznámi námorníci ventilovali svoju bolesť, smútok alebo hnev, oslovujú nielen štvrtú cenovú skupinu, ale aj súčasné hviezdy šoubiznisu. A tak je to nielen zbierka hudobných kuriozít pre fanúšikov rôznych žánrov, ale aj pripomienka toho, že folklór je ešte stále tou pravou truhlicou plnou hudobných pokladov, stačí ju len nájsť na opustenom ostrove a vykopať.
