Aj tento týždeň sme mali na výber z niekoľkých zaujímavých albumov - snáď po prvý raz vydal niečo pre nás použiteľné Sam Fender, predovšetkým milovníkov džezu istotne potešila novinka od BadBadNotGood, voľba však napokon padla na album, ktorý hľadá a väčšinou aj nachádza Jamesa Blakea.
Povedzme si, čo to vlastne znamená hľadať a nachádzať Jamesa Blakea v jeho hudbe. Blake bol svojho času priekopníkom sympaticky ležérnej, možno až smutnej a ponurej popmusic oveľa skôr, než novinári objavili ponurosť v trape a súčasnom r’n ‘b. Blake sa však neuspokojil so zvestovaním osobných trápení nad monotónnym a zvukovo neinšpirujúcim beatom, Blake ako hudobník chcel povedať oveľa viac. A aj na novinke platí: čím bližšie je k melódii a harmónii, tým toho hovorí viac.
Blake naďalej šikovne narába s tichom medzi jednotlivými notami. Vytvára napätie, ktoré odháňa pocit banality, a to aj na miestach, kde také čosi reálne hrozí. Časť fanúšikov Blakeovi vyčíta, že siaha po zbraniach hromadného ničenia typu trap, aj keď to ako skvelý skladateľ vôbec nepotrebuje. „Naozaj potrebujeme, aby sa James hral na starého Kanyeho s Rolandom 808?,“ pýta sa jeden z nich. Odpoveď nie je ľahká: Blake je súčasťou hlavného popového prúdu, nie je predstaviteľom modernej klasiky či súčasnej vážnej hudby. Nie je ani folkáčom. Zjavne sa najlepšie cíti kdesi uprostred.
Fanúšikovia Jamesa milujú, no zdá sa, že máločo mu odpustia. Vydanie albumu sprevádzala ešte jedna kontroverzná záležitosť. Blakeova priateľka, herečka Jameela Jamil čelila obvineniam, že sa na album ako spoluautorka resp. producentka dvoch najlepších skladieb dostala len ako ozdoba. „Kam sme do dopracovali, keď ma James musel kdesi na instagramoch a twittroch obhajovať. Hrávala som ako DJka, šesť rokov som študovala hudbu, to fakt prekáža?“ spýtala sa na sociálnych sieťach Jameela.
James Blake debutoval presne pred desiatimi rokmi. Novinka možno nie je jeho najsilnejším, ale rozhodne je dobrým albumom. Navyše, Blake je stále identifikovateľný v mori navlas rovnakej muziky. Nehovoriac o tom, že len málokto sa môže pýšiť tým, že v jednej skladbe spája komornú hudbu s trapom.
