Na prvý pohľad názov nového albumu one-man-bandu Bibio tak trochu pripomína reklamu na žiletku. V slovnej hračke Silver Wilkinson je však len kód k autorovmu občianskemu menu - Stephen Wilkinson.
Pod pseudonymom Bibio vystupuje približne od roku 2005, kedy albumom “Fi” na značke Mush Records debutoval a medzi insidermi si hneď obsadil jedno z najkrajších miest na výslní - vzrušujúco, muzikálne a veľmi citlivo totiž kombinoval laptopizmus s tradičným muzikantstvom. V ľudskej reči to znamená, že popri softvéroch a glitchoch k jeho zvuku neodmysliteľne patrí aj gitara a hlas. Výsledkom je akási zvláštna, miestami odvážna melanchólia, akoby čosi minulé bolo zrazu tu, teraz a podľa všetkého i zajtra.
Hudba Bibio je zvláštna hoci ide v podstate o obyčajné, pekné pesničky.
Na nezávislej značke WARP vychádza v poradí siedmy album Bibio. Siedmy? Už? Pýtate sa možno. Tak je. A Bibio je naozaj zvláštny producet - napríklad v roku 2009, kedy sa z Mush Records presťahoval pod krídla WARP, kam zvukovo vlastne odjakživa patril, vydal dokonca tri albumy. To je, samozrejme, dobrý dôvod na to byť k jeho hudbe podozrievavý. Ani novinka Silver Wilkinson však nie je o vate. A to napriek tomu, že Wilkinsona počuť spievať o čosi menej než na predošlých platniach. “Nie som fanúšikom konceptov. Sú zbytočne obmedzujúce, aj keď aj oklieštená výrazová paleta má určite čosi do seba, podnecuje kreativitu. Ale ani v prípade Silver Wilkinson som nič také pred sebou nemal. Jediné čo môžem pripustiť ako kvázi-koncept je to, že som mal o čosi väčšiu potrebu narábať so živým zvukom.”,
Asi najstručnejší bonmot či recenzia hudby Bibio by mohla byť: Boards of Canada k táboráku. Novinka naozaj obsahuje viac organického zvuku, akoby sa autor až na svojom siedmom albume naozaj zamiloval do zvuku gitary. Mimochodom, prirovnanie k Boards of Canada má aj iné opodstatnenie: pri príležitosti vydania špeciálnej edície k 20tym narodeninám vydavateľstva WARP nahral Bibio coververziu jednej z ich piesní. Istou zhodou okolností sú aj dátumy vydania albumov oboch spriaznených projektov - novinka Bibio vyšla včera, nový a dlhoočakávaný album Boards of Canada tu bude takmer na deň presne o mesiac. A kto by snáď o súzvuku umeleckých duší Bibio a Boards of Canada pochyboval, pre toho je nasledujúce číslo.
Hoci je Bibio predovšetkým štúdiová záležitosť jedného muža, nájdeme v jeho hudbe stále viac života a prírody. “Nemám vôbec nič proti práci v štúdiu, veľmi ma baví a každý môj album tam začína aj ho tam dokončujem. No tentoraz som mal doslova nutkanie vyjsť aj s nástrojmi a nahrávacím zariadením von. mal som doslova pocit viny že vonku je tak pekne a ja sedím v štúdiu. Vyšiel som teda do záhrady, s 12strunovou gitarou, samplerom, kazetovým magnetofónom. Bubnoval som na umelohmotnú krhlu a aj zvuk gitary znie vždy trochu ináč, podľa toho kde na záhrade som práve sedel a nahrával. Pekné na tom je, že aj keď teraz nový album počúvam, presne si vybavujem aký pekný slnečný deň práve bol.”, hovorí o svojom novom albume Silver Wilkinson Bibio.
Tento týždeň vydaný album Bibio je intímnejší než jeho predchodcovia, je v ňom viac hudby, viac prirodzenosti. Ak to pôjde takto ďalej, ôsmy album Bibio by mohol byť už rýdzo folková, pesničkárska záležitosť. Nešlo by o žiadne prekvapenie a mnohé tomu nasvedčuje: Bibio je vlastne akýsi Vini Reilly alias The Durutti Column len nie v 80. rokoch. Je tak trochu aj Nick Drake len nie v 60. a 70. rokoch. Bibio je tu a teraz a je iný. Zatiaľ je naozaj iný. Uvidíme o rok, ale ak by sa aj veštba výraznejšej premeny na rýdzeho pesničkára naplnila, možno je práve toto tá hudba, čo dnešnému svetu chýba. Aspoň tomu hudobnému. Sem tam sa zastaviť či vrátiť môže byť veľmi ozdravujúce.
