Aj predošlých pár dní prinieslo zaujímavé albumy: osobitú intímnu elektroniku Nite Jewel, veľkovýpravný popový epos Halsey produkovaný trochu prekvapujúco dvojicou Atticus Ross / Trent Reznor, gospelovú novinku Donda Kanyeho Westa, ktorá vznikala v šatni na štadióne a tiež prvoligovú amercanu Big Red Machine s hosťami ako Sharon Van Ettem Taylor Swift či This is the Kit, prednosť však dostane kanadská indie kapela milujúca džez - Men I Trust s nahrávkou Untourable Album.
Ako už napovedá samotný názov, voľne preložiteľný asi ako “Album, s ktorým nie je možné vyraziť na turné”, keď ho kapela pripravoval, myslela si, že kvoli pandémii len tak skoro na koncertné pódiá nezavíta. Znie to možno ako nepodstatný detail, ale v živote kapely je to presne naopak. Každý nástroj, zvuk, motív, ktorým pieseň obohatíte sa následne, pri koncertnom prevedení, ktoré je spravidla jedným z mála účinných promotion k novej platni, pokúšate zahrať aj naživo. A čím menej členov kapela má, tým je to technicky náročnejšie.
Mein I Trust založili pred šistimi rokmi v Quebecu Jessy Caron a Drago Chiriac, neskôr sa k nim pridala speváčka Emma Proulx a kapela pozvoľna menila zvuk od ťažkej elektroniky až kamsi do sveta lounge music alebo niečoho na pomedzí. Že má rada jazz je zjavné, že vie skladať nevtieravo silné pesničky je viac než potešiteľné.
Frajersky lenivé beaty, dobré a nie hlúpe melódie, mäkký, prítulný zvuk ponúkli Men I Trust už na ambicióznom dvadsať piesňovom projekte Oncle Jazz v roku 2019, na novinke však svoj štýl vybrúsili do ešte rýdzejšej podoby. Výrazné basové linky, zasnený ale nie unudený vokál, dreampop vo svojej najlepšej kondícii, taký je v skratke v poradí štvrtý album kanadských Men I Trust.
Hudba akú robia Men I Trust si vyložene pýta bizarné prirovnania: funk na sedatívach alebo Julee Cruise spievajúca namiesto Twin Peeks do hudby Boards of Canada. Tak či onak, toto je inteligentný pop, ak náhodou niekto pochyboval, či je vôbec možné hovoriť o nejakom hudobnom žánri ako o inteligentnom
