Londýnčania Jungle sa stali fenoménom už po prvých singloch, ktoré vypustili anonymne, bez odhalenia svojich identít, ešte pred svojím debutovým albumom na prelome rokov 2013 a 2014. Zo všetkých najviac sa vtedy zapísal singel Busy Earnin, ktorý sme si radi hrali aj v Rádiu_FM. Kým debut Jungle bol oslavovaný aj nominovaný na prestížnu Mercury Prize, druhý album z 2018-eho For Ever bol verejnosťou prijatý vlažnejšie. A do tretice, podľa doterajších hodnotení zahrnutých do Metacriticu sa zdá, že práve tretí album bude veľkým návratom Jungle. Nedosahuje len lepšie hodnotenia ako druhý album, ale predčil aj nadšenie z debutu. Loving In Stereo je zároveň ich prvý album, ktorý nevydávajú pod XL Recordings, ale pod vlastným nezávislým labelom Caiola Records.
Tom McFarland a Josh Lloyd-Watson to rozbalili hneď po prvom pomalšom sláčikovom entrée. Loving In Stereo je ďalší balík zväčša rýchlejších tanečných skladieb so soulovým, funky či disco nádychom. A tentoraz tomu zodpovedá aj celkové pozitívne vyznenie albumu – kým na predchádzajúcom počine sa nebáli ísť do melanchólie a reflektovať aj ťažšie emócie, typický falzet Jungle tentoraz oslavuje život, spieva o nových začiatkoch, láskach či úspešných bojoch s nepriazňami osudu. Je to v podstate dokonalý letný album. Ako sa vyjadril Josh Lloyd-Watson, keď tvoria Jungle, je tam vždy nádej a skvelý pocit z toho, že niekomu svojou hudbou dvihnú náladu. Škoda len, že Jungle tu občas skĺznu do stredného tempa, ktorému zatiaľ príliš nekraľujú. Pri takých skladbách akoby sa neznižovalo len tempo, ale aj atraktívnosť počúvaného. Chýba tam niečo, čo by v poslucháčovi udržalo napätie.
Ako sa vyjadrili samotní Jungle pre magazín NME, zámerne sa rozhodli vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, opustiť 120 bpm a vytvoriť pomalšie skladby. Tri roky im trvalo, kým boli spokojní natoľko, aby výsledok svojho snaženia vydali. A to im významne pomohol lockdown, počas ktorého sa zavreli do štúdia a tvorili. Pôvodne chceli Loving In Stereo vydať už na Deň slobody, 19. júla, keď sa Britom skončili tvrdé protipandemické opatrenia. Verili, že pozitívny nádych albumu bude pre Britov dobrým darčekom v momente, keď budú môcť vyjsť do ulíc a oslavovať.
Loving In Stereo je prvý album, na ktorý títo kamaráti z detstva pripustili pomoc zvonka. A urobili dobre. Do hudby Jungle veľmi dobre sadne napríklad rap, ako sa môžeme presvedčiť v štvrtej skladbe Romeo. Tu si zarapoval sudánsko-americký MC Bas, figurujúci pod labelom J. Cola. Druhým hosťom je tamilsko-švajčiarska speváčka Priya Ragu. Tá má síce pekný zastretý hlas a príjemný nenásilný prejav, ale hudbe Jungle skôr ubrala ako pridala, nielenže jej prítomnosť zabila grády albumu, ale ani neprispela ničím, čo by sa vymykalo tomu, čo sme predtým už toľkokrát počuli.
Ak sa pozrieme na hodnotenia, Loving In Stereo je album ľudí. Aj kritici ho hodnotili lepšie ako predchádzajúce nahrávky Jungle – na základe 11 kritík dosiahol číslo 81 – no poslucháči ho zhodnotili ešte lepšie, zatiaľ má 9,1 bodu z desiatich. Páči sa im tanečnosť, všeobecná nákazlivosť a retro nádych albumu, a kým niektorí odborníci na hudbu súhlasia, iní sa ozývajú, že Jungle veľa nového nepriniesli a po svojich už zverejnených energických singloch už ani veľa zaujímavého. Tak či onak, Loving In Stereo je skvelý, kvalitný album s nezameniteľným podpisom dvoch Londýnčanov, ktorí vedia, ako zabaviť. A už budúci mesiac vyrážajú Jungle so svojou 7-člennou kapelou na svetové turné, ktoré potiahnu až do nasledujúceho roka. Najbližšie k nám vystúpia v Berlíne, a to 4. februára.
