Posledné dni ponúkli namiesto uhorkovej sezóny opäť niekoľko adeptov na Album týždňa, za všetkých spomeniem novinky od Bleachers, Torres, Durand Jones & the Indications, Dot Allison, Dusted, Billie Eilish či projekt Lump, vo finále ale napokon svojou muzikalitou a originalitou skóruje britský projekt s nie veľmi britským názvom - Piroshka.
O Piroshke sme nadšene referovali už v roku 2018, kedy kapela vznikla a do našich playlistov si našla cestu debutovou skladbou What’s next? Časopis MOJO ich zvuk vtedy pomenoval ako “silné garážové songy s dreampopovou estetikou”. V poradí druhý album Piroshky sa od prvotiny líši len mierne. Počuteľný je príklon k mäkkosti, skladby sú o čosi poetickejšie a osobnejšie, napokon, nie nadarmo si kapela tentoraz pri voľbe názvu platne vypomohla básňou Dylana Thomasa.
Pre milovníkov britpopu, postpunku a shoegazu musí byť Piroshka splneným snom, veď ju tvoria Justin Welch z Elasticy, Mick Conroy z Modern English, Miki Berenyi z Lush a KJ McKillop z Moose. Najbližšie má táto zmeska zvukovo k labelu 4AD z konca 80. rokov a tak nečudo, že domovom Piroshky je stále vydavateľstvo niekdajšieho člena Cocteau Twins, Simona Raymonda, Bella Union.
“Ak bol debut Brickbat našim britpopovým albumom, Love Drips and Gathers je shoegaze”, hovorí o dvojke Piroshky speváčka a gitaritska Miki Berenyi. “Nebol to zámer. Už to tak býva, že debut zachytáva kapelu v jej intenzívnom prvom momente, kým druhá platňa už ponúka väčší priestor na akúsi introspektívu, premýšľanie.” Zvuk je skutočne o niečo subtílnejší a texty skôr o vzájomných väzbách, priateľstvách a rodinách a k tomu je éterický sound nepochybne vhodnejší. Apropos priateľstvá, v jednej zo skladieb vzdáva kapela hold dlhoročnému priateľovi a grafickému dizajnérovi legendárneho labelu 4AD, náhle zosnulému Vaghnovi Olivierovi, ktorému vďačí nie len ona ale veľká časť nezávislej scény za výrazný, originálny a umelecký prístup k vizualizácii albumov.
Sú kapely, ktoré sa po dlhých rokoch stretnú aby si dobili kreditky. Stále dokážu obstojne zahrať svoje staré fláky, maminy a tatinovia v hľadisku budú spokojní. A potom sú tu veteráni, ktorí sa stretávajú v štúdiu lebo majú umelecvky stále čo povedať, neprešľapujú na mieste, dokonca zrejú k väčšej muzikalite a ako dospelákov ich už veľmi neťažia predstavy o tom komu a ako veľmi sa bude ich nová muzika páčiť. Piroshka je samozrejme z tej druhej kategórie. Každý z členov rovnakým dielom prispel k tomu, že druhý album kapely je ešte väčšia radosť počúvať, než ten prvý. Čo viac si priať? Snáď len jednorožca.
