V tejto rubrike sa zvyknú objavovať radové albumy vybraných umelcov zo žánru world music, no tentoraz som výnimočne siahol po výberovke, obsahujúcej unikátny hudobný materiál. Priznám sa, že ma fascinujú vydavateľstvá, ktoré sa venujú tzv. hudobnej archeológii a prinášajú poklady z rôznych hudobných scén, ktoré doteraz unikali pozornosti európskych poslucháčov. To platí o napríklad o kolumbijskej scéne 70. rokov, ktorú úspešne mapuje britské vydavateľstvo Soundway Records, či o západoafrickej scéne 60.-80. rokov 20. storočia, ktorej sa venuje label Analog Africa. Pred piatimi rokmi sa v Nemecku objavilo vydavateľstvo, ktoré začalo loviť v severoafrických hudobných archívoch. Ich reedície archívnych pások a platní pravidelne bodujú v rebríčku World Music Charts Europe, tak som si povedal, že prišiel čas predstaviť ich aj v dennom vysielaní. Vydavateľstvo sa volá Habibi Funk a čerstvá výberovka, ktorá oficiálne vychádza začiatkom augusta, má názov An Eclectic Selection of Music from the Arab World, Part 2. Sampler je tak trochu ohliadnutím sa za tým, čo už label v minulosti vydal, ale aj čo má ešte v pláne na najbližšie mesiace.
Zakladateľom Habibi Funk je dídžej a producent Jannis Stürtz, ktorý sa niekedy v roku 2002 v Maroku zamiloval do miestnych starých soulových a funky nahrávok. Vydavateľstvá zaoberajúce sa hudobnou archeológiou vznikajú často z nadšenia jednotlivcov – dobrým príkladom je Samy Ben Rejeb z Analog Africa, ktorý začínal tým, že zachraňoval na smetiskách a bazároch v západoafrických mestách, kam lietal ako steward, staré single a platne. Aj Jannis Stürtz sa musel prehrabať tonami platní v zapadnutých uličkách Casablancy, kým našiel svoje poklady V roku 2015 založil v Berlíne vydavateľstvo, ktoré začalo niektoré z týchto hudobných skvostov vydávať ako reedície na CD a vinyloch a zožal nemalý úspech. Napríklad album sudánskeho gitaristu a skladateľa Sharhabila Ahmeda, nazvaný King of Sudanese Jazz, sa na jeseň 2020 držal štyri mesiace po sebe v Top 20 rebríčka World Music Charts Europe, pričom najvyššie bodoval na treťom mieste. Na hudobnú vykopávku pozoruhodný úspech.
Vydavateľovo dobrodružstvo však nekončilo nájdením senzačných dobových nahrávok – bolo treba ešte nájsť samotných autorov týchto diel alebo ich potomkov a presvedčiť ich o tom, že o túto hudbu je stále záujem, a že dokonca dostanú zaplatené za svoje autorské práva. Objavmi vydavateľstva sa okrem Sharhabila Ahmeda postupne stali napríklad alžírsky skladateľ filmovej hudby Ahmed Malek, libanonský folkrockový pesničkár Rogér Fakr, či marocká verzia Jamesa Browna, ktorá si hovorí Fadoul.
Hudobníci, ktorí v posledných rokoch vydávajú svoje nahrávky vo vydavateľstve Habibi Funk, sú už často na umeleckom dôchodku, ale svojho času to boli lokálne hviezdy, ktoré patrili k pionierom miešania arabských hudobných tradícií s módnymi západných štýlmi ako rock´n´roll, jazz, rock, soul či funky. Úlohou podobných vydavateľstiev nie je určovať trendy, ale upozorňovať na hudobnou históriou neprávom zabudnuté mená. Občas sa stane zázrak, že bývalé trendy sa stretnú so súčasnými a vznikajú tak rôzne revivalové kapely, ktoré sú inšpirované muzikou 60., 70., či 80. rokov 20. storočia z rôznych oblastí sveta – ako príklad môže poslúžiť anatólsky rock a jeho znovuzrodenie kapelami typu Altin Gün.
Ďalším faktorom v prospech archívnych nahrávok je čas, ktorý býva milosrdný. To, čo bolo pred polstoročím len miestnou cover-verziou Bee Gees, je dnes „cool na druhú“. To je prípad líbyjského speváka Najiba Alhousha, ktorého pieseň Ya Aen Daly je ozdobou výberovky. To isté by sa však dalo povedať aj o skladbe Casbah od Ahmeda Maleka, razantnom funky Ahl Jedba od Fadoula, rafinovanej inštrumentálke Music De Carnaval od egyptského skladateľa Magdyho El Houseeniho, ale aj o priekopníkovi líbyjského reggae, ktorý sa volá Ibhrahim Hesnawi, či o berberskej disko kráľovnej menom Zohra.
Ak hľadáte niečo dôverne známe, ale pritom neošúchané a neopočúvané, táto dobrodružná výberovka stále sviežich arabských vykopávok z druhej polovice 20. storočia je určená práve vám. Jej obsah je dôkazom toho, že hudba naozaj nepozná hranice, nielen geografické, ale ani časové. Nech žije hudobná archeológia!
