Prešli štyri roky, odkedy som v tejto rubrike písala o štvrtom štúdiovom albume Tylera, The Creatora, a dva roky, odkedy som písala o piatom. A do tretice, nedá mi nenapísať ani o jeho šiestom štúdiovom albume. A to napriek tomu, že v uplynulých týždňoch vyšli ďalšie dva skvelé hip-hopové albumy, ktoré by sa v tejto rubrike ohriali s pokojným svedomím – či už Vince Staples od Vincea Staplesa, alebo Baw Baw Black Sheep od Rejjieho Snowa. Spomedzi všetkých troch MCs je práve (a zrejme aj klasicky) Tyler, the Creator najodvážnejší, najuletenejší a najpokrokovejší. A teda zostať pokrokovým aj šiestykrát (počítajúc len jeho sólové albumy) nie je žiadna sranda.
Našli sa kritici, ktorým na jeho poslednom albume prekážalo, že Tyler, The Creator viac spieva, menej rapuje. Vraj tým stratil sám seba. Aj keď mnohí s týmto tvrdením nesúhlasili, na Tylera možno napokon malo nejaký dosah – na Call Me If You Get Lost opäť viac rapuje, opäť sa nevyhýba ani tvrdosti. A zrejme nechcel riskovať, aby si to niekto nedajbože nevšimol – tie najtvrdšie kúsky umiestnil prevažne do prvej polovice albumu. A iste ho potešilo, že mu to vyšlo aj takto. Po Igorovi je Call Me If You Get Lost druhým albumom Tylera, The Creatora, ktorý sa umiestnil na prvom mieste amerického albumového rebríčka a uvidíme, či nebude aj druhým, za ktorý získa cenu Grammy.
To, čo skutočne Tyler, The Creator spravil na tomto albume, bolo, že prepojil tvrdý rap, teda to, pre čo si ho zamilovali na začiatku jeho kariéry fanúšikovia undergroundovejšieho hip-hopu, s mäkšou, muzikálnejšou hudbou, pre ktorú si ho zas obľúbila ďalšia skupina poslucháčov vrátane kritikov. Nedá sa to síce tvrdiť univerzálne o každej skladbe z albumu Call Me If You Get Lost, ale o väčšine určite. Navyše, aj tam, kde zostal drsným na produkcii, badať posun o triedu ďalej, a to vďaka premakaným aranžmánom. Jeho produkcia nie je jednoduchá, práve naopak, je komplikovaná a okrem hip-hopu mieša v sebe popové, soulové, jazzové aj reggae prvky. Doplňme ešte, že všetky skladby si opäť produkoval sám a s niektorými mu pomohli iní, napríklad aj Jamie XX. Medzi hosťami na mikrofóne sa mihli Pharrell Williams, Lil Wayne či Domo Genesis. A napokon, nemali by sme opomenúť ani DJ-a Dramu, ktorý albumom sprevádza ako na svojich slávnych Gansgta Grillz mixtejpoch. Tyler sa už v roku 2010 verejne vyjadril, že by bol rád súčasťou tohto projektu.
Pokiaľ ide o to, akých tém sa Tyler so svojimi hosťami dotýkajú, opäť je to najmä láska a opäť skôr nešťastná ako šťastná. Chvalabohu, na jednej z posledných skladieb Blessed priznáva, že napriek tomu, že sa mu jeho vysnívanú lásku nepodarilo udržať, je vďačný aj za samotný fakt, že sa zamiloval. Je sympatické, že napriek jasnému návratu k drsnému rapu si svoju otvorenosť nevyhnutne hraničiacu so zraniteľnosťou uchoval. Nevrátil sa k nasilu provokačným, až diskriminačným textom zo svojej mladosti. Dostávame teda naozaj mix toho najlepšieho zo starého aj novšieho Tylera.
Ak sa pozrieme na obal albumu, zistíme, že ho tvorí cestovný preukaz pre istého Tylera Baudelaira. Tyler sa teda sám identifikuje s prvým prekliatym básnikom, Francúzom Charlesom Baudelairom. Podľa redaktora Matthewho Ismaela Riza z Pitchforku sa tak mohlo stať preto, lebo sám Baudelaire bol za svoje najznámejšie dielo Kvety zla stíhaný pre neprístojnosť, podobne ako Tylera všetci riešili na začiatku jeho kariéry pre jeho texty. Podľa iného novinára, Luka Morgana Brittona z NME, sa obaja títo páni vyznačujú bojom medzi romantikou a realizmom, luxusom a láskou, krásou a smrťou, talentom a kontroverznosťou. Nakoniec aj na tomto albume Tyler, The Creator využíva satiru, ktorú kombinuje s odvážnou viactvárnou hudobnou produkciou. A ak budete počúvať, tak určite na slúchadlách, Tyler sa rád zabáva hrou medzi ľavým a pravým kanálom.
