Na konci mája si predstavíme debutový album Disko Telegraf od rumunskej dvojice, ktorá si hovorí Balkan Taksim. Album vyšiel na francúzskom labeli Buda Musique a o jeho výsledný zvuk sa postaral majster Alex Gopher (French touch a Mr. Oizo, pamätáte?). Dokopy je na ňom trinásť skladieb, pričom šesť z nich sú inštrumentálky a „náladovky“ a zvyšok upravené ľudovky, no nájde sa aj niekoľko vlastných kompozícií. Všetky nahrávky majú spoločné to, že vychádzajú z balkánskych koreňov, miešajú tradičné nástroje s elektronikou a hľadajú hudobné a kultúrne spojenia s Malou Áziou. S trochou preháňania by sa dalo povedať, že sa snažia nájsť akýsi „všebalkánsky zvuk“.
Hoci ide o debutový album, dvojica muzikantov z dua Balkan Taksim sa pohybuje na rumunskej hudobnej scéne už dlhšie. Sașa-Liviu Stoianovici bol napríklad od roku 2001 hudobníkom a spevákom v temešvárskej experimentálnej psychedelickej skupine Nu & Apa Neagră. Tá vydala spolu štyri albumy so šamanskou elektro-akustickou muzikou. Jeho parťák Alin Zăbrăuțeanu má za sebou okrem iného kariéru klávesáka a gitaristu dream-popovej kapely Jazzadezz, ale skladá aj filmovú hudbu, produkuje a remixuje. Vyzerá to tak, že každý si do nového projektu priniesol niečo zo svojej hudobnej minulosti, aby to tvorivo zužitkoval.
Album Disko Telegraf je pestrý nielen hudobne, ale aj jazykovo – okrem súčasnej rumunčiny tu počuť aj srbčinu, srbochorvátčinu, či rôzne dialekty ako torlačtina alebo arumunčina. Samotný Saša-Liviu kedysi robil terénny výskum, na ktorom zaznamenával arumunské piesne a ľudové rozprávania a je tiež zberateľom rôznych hudobných nástrojov z tohto regiónu, ktoré využil na albume. Okrem svojho hlasu používa turecký elektrický saz, evokujúci anatólsky rock zo 70. rokov 20. storočia, ale aj osmanský tambur, rumunskú kobzu či bosniansku šargiju, ku ktorým pridáva synťáky, teremin, ale napríklad aj gajdy. Jeho spoluhráč Alin má na starosti ďalšie synťáky, programovanie, sample a basy.
Hoci v prvých pochvalných recenziách na album sa hudba dua Balkan Taksim najčastejšie prirovnáva k zvuku Massive Attack kombinovaného s anatólskym rockom, ja tam počujem aj estetiku, ktorou sa preslávila turecká skupina Baba Zula či ešte pred ňou nemecký krautrock. Sașa-Liviu a Alin majú však vlastnú víziu, ktorá vychádza nielen z tradičnej balkánskej hudby, ale aj z výdobytkov experimentálnej, elektronickej a tanečnej scény na začiatku druhého tísícročia. Je to hudba, ktorú si môžete len tak na pol ucha počúvať pri vodnej fajke a šerbete, alebo zavrieť oči a predstavovať si imaginárne svety, či dokonca miestami aj tancovať.
Zároveň má album ako keby dve tváre – jednu skôr „singlovú“ s jasnými melódiami, postavenú na balkánskom folklóre (rádiohity ako Zalina, Lunca, Anadolka, Žali zare či Foaie verde), no popri nej sa objavuje aj množstvo zvukových plôch, ktoré pripomínajú skôr experimentálnu minulosť jedného z členov kapely. Sú to hlavne dlhšie inštrumentálne pasáže (napríklad tri skladby zjavne inšpirované cestou vlakom a rytmom koľajníc - Meram Ekspresi, Uşak Ekspresi, Ankara Ekspresi), ale aj niektoré pôvodné skladby s vlastnými textami. Najlepšie je však všetky pesničky počúvať za radom ako jeden celok, iba tak vynikne koncept akýchsi „pohľadníc z Balkánu“, ktoré rozprávajú o jeho minulosti aj súčasnosti tak ako v skladbe Cartes postales.
Taksim je v tradičnej blízkovýchodnej a arabskej hudbe názov hudobného úvodu k nejakej piesni, najčastejšie v podobe krátkej inštrumentálnej improvizácie. Skladby na tomto albume však ako improvizácie vôbec nepôsobia. Ak, tak ako veľmi dobre pripravené improvizácie, ktoré by mohli byť pre prípadných záujemcov úvodom do balkánskej hudby, nielen tej dychovkovej, ktorá zažila svoju prvú vlnu popularity pred pár desiatkami rokov. Namiesto juchavých rytmov ponúkajú autori albumu ľudové piesne o živote aj smrti, ale aj meditatívne a tranzové kompozície. Hlavnú myšlienku albumu okrem pohľadníc starého sveta vyjadruje podľa mňa skladba Meram Ekspresi, ktorá celý album otvára. Je o vlaku, spájajúcom východ a západ (v tomto konkrétnom prípade východ a západ Turecka, ale dá sa v tom vidieť a počuť aj širšia metafora), kde sa stretávajú ľudia z rôznych regiónov a rozprávajú si navzájom svoje príbehy. Album Disko Telegraf je práve takáto zbierka príbehov, ktoré sa oplatí pozorne si vypočuť.
