Sú šiesti, žijú v Paríži a debutovali v roku 2012. Jednu zo svojich EPčiek vydali ešte raz spomalenú, inšpirovaní fanúšikom, ktorý ich vinyl chválil pustený na zlej rýchlosti. Postupne sa vypracovali sa na jednu z najpopulárnejších francúzskych kapiel súčasnosti, nestrácajúc čaro originality ani dobrý vkus. Albumom týždňa je Tako Tsubo od L'Impérátrice.
Kapelu založil klávesista Charles de Boisseguin a spolu s ním má hlavné slovo aj speváčka a textárka Flore Benguigui. Názov nového albumu Tako Tsubo znie možno zámerne ako nejaký japonský popkultúrny fenomén hŕstky zasvätených, ako to už ale v živote býva, skutočnosť je prozaickejšia, keďže takotsubo kardiomyopatia je medicínsky pojem a znamená syndróm zlomeného srdca. Zaujímavý spôsob ako poslucháča informovať, že album bude o láske.
Nu Disco, retrofuture, french disco. Na 13-piesňovom, bezmála 50minútovom albume parížskej šestice L'Impératrice to žije. Aj vďaka dvojici za mixážnym pultom - Mike Bozzi a Neal Pogue sa podieľali aj na nahrávkych mien ako Ice Cube, Kendrick Lamar, Tyler the Creator či Snoop Dogg. Zvuk je naozaj skvelý, no skôr než k hip-hopu však odkazuje hudba L'Impératrice k obvyklým podozrivým: AIR, Sebastienovi Telliérovi či bohatému dedičstvu francúzskej filmovej hudby. Napríklad inštrumentálka Souffle au coeur akoby vypadla zo soundtracku La Boum Vladimira Cosmu z roku 1982.
Štylizácia smerom k space age adorujúca aj ironizujúca konkrétnu ľudskú epochu, kedy sme verili vo svetlejšie zajtrajšky, a zároveň texty o karanténe a pandémii. Podivnosť súčasnosti i minulosti do melancholicky-vtipného svetonázoru kapely absolútne zapadá. Akási moderná lounge music na troskách nádejí, v láskavej komiksovej úprave. Pričom speváčka Flore je katalógovo emancipovaná žena kybernetického veku s motorovou pílou v ruke. V pastelových farbách, samozrejme.
Francúzi hovoria, že Flore z L‘Imperátrice spieva trochu ako Lana Del Rey, trochu ako Christine and the Queens, ale netreba zabúdať ani na Vanessu Paradis. Civilný, miestami sladký hlas nad veľmi umne vyskladanou hudobnou mozaikou toho, čo máme na Francúzoch posledných pár desiatok rokov radi. Ničoho nie je príliš a nič nechýba. L'Impératrice je cisárovnou francúzskeho popu, ktorý netúži byť globálnym, a to je na ňom možno to najkrajšie.
