Tentoraz je albumom týždňa v poradí tretia štúdiová nahrávka holandskej skupiny Altin Gün, ktorá sa inšpiruje zvukmi anatólskeho rocku a popu zo 70. rokov 20. storočia. Ich najnovší album sa volá Yol (Cesta) a prináša dvanásť skladieb, ktoré sa trochu viac líšia od predchádzajúcich nahrávok, a to nielen tým, že je na ňom viac autorských piesní, ale aj celkovým zvukom, ešte hlbšie ponoreným do „osemdesiatok“. Pribudli nástroje ako omnichord a ploché šesťuholníkové bicie, ale aj viac disco rytmov, ktoré v spojení s elektrickým sazom a spevom v turečtine pôsobia súčasne exoticky, ale popri tom aj povedomo a zrozumiteľne.
Na rozdiel od albumu Zan od iránsko-izraelskej speváčky Liraz, ktorý bol albumom týždňa v januári, album Yol od Altin Gün sa trochu viac odpútal od svojich retro vzorov z konca 20. storočia. Hoci zostava kapely sa nezmenila – stále ju tvoria speváčka Merve Dasdemir, spevák, hráč na saz a klávesy Erdinç Ecevit, basgitarista Jasper Verhulst, gitarista Ben Rider, bubeník Daniel Smienk a perkusionista Gino Groeneveld – výrazne ubudlo prevzatých skladieb. Jednou z mála výnimiek z tohto pravidla je pieseň Hey Nari, ktorú zložil Ali Çekiç, jeden z obľúbených bardov druhej polovice 20. storočia.
Ani skupine Altin Gün sa v minulom roku nevyhli pandemické problémy. Ich album Gece z roku 2019 bol síce nominovaný na Grammy v kategórii premenovanej medzičasom z World music na Global Music, ale cenu nezískal. Kvôli pandémii sa nemohli uskutočniť ani plánované koncerty na amerických festivaloch Coachella a Bonnaroo. Nakoniec členovia kapely strávili karanténu tým, že si vymieňali tracky na nový album a dumali nad tým, ako to urobia tentoraz. Z niektorých skladieb je zjavné, ako veľmi im chýba živé, a hlavne tancujúce publikum, napríklad z prudko tanečnej Yüce Dağ Başında. Iné skladby znejú priam experimentálne, ako v prípade pesničky Kesik Çayir, v ktorej sa okrem iného ozve kombinácia spievajúcich vtáčikov na lúke a syntiakov pripomínajúcich striedavo Jeana Michela Jarra a sovietsku scénu 80. rokov 20. storočia. Napriek tomuto šialenému mixu to v kombinácii s vokálom Merve Dasdemir dáva zmysel.
Znovuzrodenie tureckého anatolského rocku, na ktorý nadväzuje aj holandská skupina Altin Gün, prišlo tentoraz z nečakanej strany. Okrem intepretov priamo z Turecka, akou je speváčka Gaye Su Akyol, mnohé kapely z tejto novej vlny vznikli v západnej Európe, najčastejšie v prostredí tureckých emigrantov a ich potomkov v Nemecku (Derya Yildirim & Grup Şimşek, Electro Hafiz a ďalší). Erdinç Ecevit so svojou kapelou na novom albume vytvorili dokonalú ilúziu hipisákov z Malej Ázie, akurát že posunutých o pol storočie dopredu. A hoci Altin Gün na novom albume už zašli ďalej ako k jednoduchému napodobňovaniu zvuku tureckých kapiel zo 70. a 80. rokov, ich tvorbu oceňujú aj súčasní tureckí fanúšikovia. Jeden z nich v diskusii pod novým videoklipom napísal: „Títo ľudia robia pre dobré meno Turecka v zahraničí viac ako naše ministerstvo turistiky a zahraničných vecí.“
Piesne z albumu Yol sú ďalším dôkazom toho, že hudba je naozaj univerzálny jazyk. Som si istý, že tento album bude postupne stúpať aj v rebríčku World Music Charts Europe, kde v marci bodoval na prvý pokus na ôsmom mieste.
