Kapela Mogwai má napriek ťažkým časom hneď niekoľko dôvodov na radosť. Škótskej kapele to spolu ladí už 25 rokov a po dlhých rokoch na scéne sa im podarilo aj to, o čo snívali možno ešte v destve. Mogwai sa dostali na čelo britského albumového rebríčka, a to vďaka nahrávke As the Love Continues. Nový album už výrazne poznačila aj pandémia. Kapele totiž zásadným spôsobom zmenila plány. Desiaty album totiž chceli nahrávať v USA, kde sa už ale nedostali, a tak skladby nahrali v Anglicku, čo bolo najďalej, ako sa im v tom čase podarilo zájsť. Nahrávali po boku slávneho producenta Dave Fridmanna – bolo to ale trochu netradičným spôsobom, kapelu produkoval na diaľku.
S prácami na novej štúdiovke začali Mogwai vo februári 2020 a krátko na to už členovia kapely sedeli doma, bez možnosti vyjsť na ulicu. Náročné obdobie ale ich frontman Stuart Braithwaite hodnotí pozitívne aspoň v tom, že to bol pre nich dôvod, aby sústredene pracovali na nových skladbách. V auguste sa presunuli do anglického štúdia, no s veľkými pochybnosťami. Stuart nebol presvedčený o tom, že spolupráca s producentom Daveom Fridmannom, ktorý im bude pomáhať na diaľku cez Zoom, by mohla nejakým spôsobom fungovať. „Bol som presvedčený o tom, že sa to nepodarí. Nevedel som si predstaviť, ako by Dave mohol zachytiť tú atmosféru, keď s nami nebude v štúdiu, no nakoniec sme mali pocit, že tam s nami je,“ uviedol Braithwaite. Nakoniec podobným spôsobom, teda na diaľku, spolupracovali aj s Atticusom Rossom, ktorý bol doma v L.A, a odtiaľ dirigoval orchester v Budapešti.
Na februárovom albume pracovali členovia Mogwai samostatne, prvýkrát sa stretli až počas leta 2020 priamo v štúdiu. To poznačilo aj náladu samotného albumu, ktorý dokonale vystihuje obdobie, ktoré sme minulý rok prežili. Miestami znie optimisticky, miestami temne a veľmi smutne. Na albume ani tentoraz nechýba jediná skladba s vokálom, ktorú frontman a spevák Stuart Braithwaite venoval zosnulý kamarátom. Pri písaní skladby Ritchie Sacramento, ktorej názov vznikol zo skomoleniny mena Ryuichi Sakamoto, myslel na kamarátov hudobníkov Davida Bermana zo Silver Jews a Scotta Hutchisona z Frightened Rabbit.
Album As the Love Continues Mogwai nazvali podľa vety, ktorú vyslovila dćera ich bubeníka. Aj s názvami skladieb sa kapela vyhrala, a ako sami hovoria, často vyberajú tie najhlúpejšie názvy – skladba Pat Stains nesie názov podľa člena Foo Fighters, Pata Smeara, ktorému takto skomolil meno ich kamarát. S albumom kapela prehnané ambície nemala, nahrávali ho s rovnakým cieľom ako tie predošlé, a síce spraviť čo najlepšiu hudbu. „Niekedy sa ľudia dokážu s vecami babrať tak dlho, až z nich nakoniec necítite nič. Naopak, niekedy sa vám úplnou náhodou podarí spraviť niečo, čo je jednoduché, no má to silu,“ uviedol Stuart Braithwaite. Takto jednoducho a často aj omylom vzniklo na ich novej štúdiovke niekoľko skladieb, vrátane nahrávky Ceiling Granny, pri ktorej Braithwaite netrafil noty, nakoniec ale práve pri tejto verzii zostali.
V 90. rokoch by ani samotní Mogwai neverili tomu, že budú spolu aj po 25 rokoch, a že sa im podarí vydať až desať albumov. Kľúčom k úspechu je ale to, že ich to stále baví, a to je cítiť aj z ich albumov vrátane toho najnovšieho. „Veľmi nám pomáha hlavne to, že ľudí naša hudba stále zaujíma. To je častokrát to, čo nás nakopne vpred,“ uviedol Stuart Braithwaite. Práve vďaka energii od fanúšikov Mogwai nesú ťažko, že nemôžu koncertovať, a dúfajú, že sa to čoskoro zmení. „Neviem si predstaviť, čo by ľuďom mohlo vynahradiť ten zážitok zo živej hudby. Ja dúfam, že sa na pódiá ešte vrátime, no som si istý, že svet už bude celkom iný,“ uviedol frontman Mogwai v rozhovore pre magazín Buzz.
