Šiesty sólový album Stevena Wilsona bol hotový už v januári 2020 a vyjsť mal na začiatku minulého leta, no z dobre známych dôvodov sa to celé natiahlo až na koniec januára 2021.
Mesiace izolácie, všadeprítomnej melanchólie a deštruktívnej sily sociálnych sietí novej hudbe od londýnskeho vizionára len pridali na hĺbke a výpovednej hodnote - zvlášť v kombinácii s textami, ktoré sú plné úzkosti z globálnych korporácií a nekontrolovateľného konzumného spôsobu života.
Steven Wilson vydal v tejto chvíli najdôležitejší album nového roka. Uvidíme, čo všetko vyjde nasledujúcich jedenásť mesiacov, ale s istotou môžeme skonštatovať, že v decembrových bilanciách The Future Bites nebude chýbať. Určite nie v Rádiu_FM.
Ak som o predchádzajúcom Stevenovom albume To The Bone v roku 2017 napísal, že je tým najpopovejším, čo kedy zložil a že na ňom viac než kedykoľvek predtým rozvíja senzitívnu časť svojej hudobníckej osobnosti túžiacej po silných, chytľavých a zapamätateľných momentoch, no zároveň nezabúda na hĺbku umeleckej výpovede a skutočný inštrumentálny kumšt, v súvislosti s novinkou The Future Bites sa dá nanovo skonštatovať úplne to isté - s výnimkou inštrumentálnej náročnosti. Dôraz je tu kladený viac na aranžmány a zvukové majstrovstvo.
Objavovanie čarov súčasnej urbánnej hudby sa deje úplne bez gitarových sól a tradičných prog-rockových šablón.
Bolo to úplne zrejmé aj z rozhovorov, ktoré Steven Wilson absolvoval v našom rádiu - či už cez telefón, alebo na osobnej návšteve u nás v štúdiu. Jeho chuť sledovať, analyzovať, hodnotiť a samozrejme v konečnom dôsledku aj tvoriť populárnu hudbu v najširšom slova zmysle je naozaj obrovská.
Nechce ustrnúť na mieste, baví ho objavovať nové zvuky a hudobné zákutia. Je nadšený, keď na koncerte roztancuje fanúšikov v tričkách extrémnych metalových skupín. Rád šokuje, rád si robí, čo chce a čo uzná za vhodné. Na novom albume sa naskutku uvoľnil Stevenov vnútorný Prince či David Bowie. Je už iba na jeho dlhoročných fanúšikoch, ako sa s tým vysporiadajú. Steven Wilson je so svojou novou hudbou dokonale stotožnený.
Ako tak zbieram reakcie na tento album v mojom najbližšom okolí u fanúšikov a znalcov hudby, naozaj sa veľmi rôznia. Pre niekoho je to nadšenie z „ambientných Pink Floyd“ a pre iného zasa sklamanie a nekompromisné skonštatovanie, že Steven Wilson je lepší zvukár ako hudobník - narážajúc tým na absolútne dokonalý dynamický zvuk jeho nahrávok a tiež štúdiové spolupráce s veličinami ako King Crimson alebo Opeth. Je celkom isté, že veľká časť jeho fanúšikovskej obce bude toto radostné čľapkanie vo vodách dance a neo-disco hudby veľmi náročné rozdýchavať. Myslím si, že pravda sa v tomto prípade, ako vždy, ukáže na koncertoch. A tam budú nové skladby v kombinácii s tými staršími určite fungovať úplne fantasticky.
Ohlasy na nový album Stevena Wilsona sa v číselnom vyjadrení zatiaľ pohybujú niekde na úrovni ôsmich bodov z desiatich možných. Hudobní novinári sú nadšení z jeho odvahy, vyspelosti a chuti experimentovať. Časopis Prog dokonca vyšiel so sloganom, že The Future Bites je „OK Computer for the Amazon Age“. Nuž, zistíme už o 24 rokov, či je to naozaj až taký míľnik ako slávny album od Radiohead.
A hoci je schopnosť Stevena Wilsona objať na ploche jedného albumu všetky tie elementy spojené s tanečnou, elektronickou a popovou hudbou naozaj ohromujúca a očarujúca, či bude mať naozaj úspech, to sa aj tak dozvie až na koncertnej šnúre. Oslavné recenzie sú síce dôležitý, ale stále iba veľmi malý krôčik k zaplneným sálam, na ktoré je londýnsky sympaťák zvyknutý. Snáď ho už čoskoro opäť uvidíme aj u nás na Slovensku.
