Pom Poko je japonská animovaná dráma z roku 1994 o vtipných medvedíkoch čistotných, ktorí vydávajú zvláštne zvuky bubnovaním na vlastné brušká a dokážu sa zmeniť na čo len chcú. Toto filmové dielko muselo zasiahnuť štvoricu z nórskeho Osla natoľko, že si Pom Poko zvolila za názov kapely. Čo je ale ešte dôležitejšie, jej album Cheater ja natoľko dobrý, že bude našim Albumom týždna.
Pom Poko to je vlastne akýsi “sladký punk”, v tomto prípade bez nešťastnej odbočky k tzv. kinderpunku neblahej pamäti. Gitary kvília cez sladký hlások. Alebo naopak. Menej testosterónu, vyššia hladina cukru. To je v skratke sound nórskej štvorice Pom Poko na jej v poradí druhom albume, vychádzajúcom takmer presne dva roky po debute.
Pom Poko objavil šéf labelu Bella Union, Simon Raymonde, keď ho počas jeho návštevxy v Nórsku kamaráti z kapely Broen vzali na koncert kapely. „Bol som ohúrený z toho akí sú dobrí, a to mi bolo povedané, že hrajú spolu len veľmi krátko. Tá hudba bola veľmi fyzická ale zároveň duchovná, a veľmi dobre vymyslená. Navyše, veľmi dlho sa mi nestalo, že by som na pódiu nevidel frontmana a nejakých ľudí okolo neho, ale partiu štyroch rovnocenných hviezd,“ spomína si na prvé stretnutie s Pom Poko v malom osloskom klube pred rokom Simon Raymonde.
Keď sa trash-pop stretne s dobrým song-craftingom, čiže ak je niečo zámerne naoko škaredé ale vo svojej podstate krásne, je to veľká frajerina. Pom Poko svoju hudbu vidia tiež ako stret kontrastov, zámerne umiestňujú texty typické pre folk alebo dreampop do hudby, ktorá je veľmi hlasná a naliehavá, striedajú tiché pasáže s hlučnými.
Napr. v titulnej skladbe, Cheater, svižnej punkáčine spieva Ranghild Fangel o dieťati, ktoré si myslí, že musí podvádzať, lebo chce vždy všetko na prvýkrát a hneď.
Pom Poko majú na prvý pohľad špinavý zvuk, ktorý netúži páčiť sa všetkým, no majú ešte čosi veľmi dôležité: zjavne veľmi detailné znalosti o histórii popu minimálne od 60. rokov minulého storočia až po súčasnosť. To je na v podstate žánrovú kapelu veľmi slušná rozhľadenosť, trochu pripomínajúca sound Throwing Muses, Pixies alebo Lush. V podstate po veľmi logickej línii, keďže od Bella Union to k labelu 4AD je veľmi blízko nie len personálne.
