Ak chcete zistiť, či je nejaký nový album naozaj kvalitný, skúste to ako ja. Zoberte si rozčítanú dobrú knihu, ktorá vás naozaj baví a pustite si k tomu túto nahrávku. Ak sa nedokážete sústrediť na čítanie do takej miery, že napokon zavriete knihu a počúvate všetky tie nuansy a aranžérske nápady, album je naozaj veľmi fajn a zaslúži si pozornosť, ktorú mu venujete.
A presne takto to bolo s novinkou od pánov z The Afghan Whigs. Na štúdiovku Do To The Beast sa čakalo 16 rokov, čo je v dnešnej dobe naozaj nezvyčajne dlhý čas. A čím započať svoj veľký návrat, ak nie kvalitnou, na kosť ohladanou rock´n´rollovou vypaľovačkou Parked Outside.
Novinka The Afghan Whigs vychádza opäť u kultového vydavateľstva Sub Pop zo Seattlu. U nich to všetko začalo aj na konci osemdesiatych rokov. Na rovnakej značke štartovali The Afghan Whigs v jednom šíku s legendami scény ako Mudhoney alebo Dinosaur Jr., až štvrtý album Gentlemen, starý neuveriteľných 21 rokov, bol ich debutom u „major labelu“.
The Afghan Whigs na svojej novinke vo veľkom štýle ukazujú všetko to, na čo boli ich fanúšikovia zvyknutí z deväťdesiatych rokov. Zdanlivo jednoduchý rock´n´roll ako základ všetkého, silné melodické nápady, zasnená melancholická atmosféra a aranžérske vychytávky – veľké veci sa dejú, keď prichádzajú na rad sláčiky, saxofón, alebo keď kapela štrngá s kastanetmi a hrá na bendžo – ako napríklad v druhej časti skladby Can Rova.
Na kapelu, ktorá ovplyvnila aj také mená ako Interpol, The National, My Chemical Romance či Jimmy Eat World sa rozhodne oplatilo čakať celých šestnásť rokov. Po zvláštnom rozpade-rozchode či čo to vlastne bolo v roku 2001 bol veľmi silným momentom album so skladbami The Afghan Whigs, ktoré ako poctu nahrali viacerí zaujímaví interpreti na čele so spriazneným Markom Laneganom v lete roku 2009.
Aj na novom albume dnes už 48-ročný spevák, gitarista a líder kapely Greg Dulli prináša veľmi osobné témy. Analyzuje svoje vnútro a myšlienky, rieši vzťahové záležitosti v typicky temnom, zadumanom a zároveň v dôležitých momentoch silno radostnom, víťazno-optimistickom duchu.
The Afghan Whigs sú so svojím zvukom a prístupom z deväťdesiatych rokov opäť naskutku aktuálni. Deväťdesiate roky sú dnes nová stará škola – old school z čias Nirvany či My Bloody Valentine dnes vyznávajú mladí hipsteri a nevedia sa nabažiť ich odkazu – skúste sa započúvať napríklad do výbornej novinky Guilty Of Everything od mladíkov s nič nehovoriacim názvom Nothing, je tam úplne všetko.
The Afghan Whigs tomu dávajú ešte pridanú hodnotu naozaj zažitých čias, z ktorých vyšli ako víťazi. Ich hudba má neuveriteľné čaro aj v súčasnosti a to je fakt, ktorý rozhodne nie je pri zaslúžených formáciách samozrejmosťou.
