Aj začiatok júna priniesol niekoľko z nášho pohľadu zaujímavých albumov - RTJ4 od Run The Jewels, The Prettiest Curse od Hinds, Patience Sondreho Lercheho, Rearrange Us od Mt. Joy, All Things being equal od Sonic Boom či Your Hero is not Dead od Westermana. Prakticky všetkým sa v našich reláciách povenujeme, niektoré z nich už priestor aj dostali, čerstvým Albumom týždňa je ale v Rádiu_FM energická novinka od austrálskej pätice Rolling Blackouts Coastal Fever.
Pôvodne trio z Melbournu debutovalo pred štyrmi rokmi EPčkou Talk Tight, dva roky na to nasledoval album Hope Downs a pred pár dňami sme sa dočkali dlhohrajúcej novinky. Tá sa v zásade od svojich predchodcov nejako výrazne nelíši. Je o čosi zvukovo pestrejšia, vzdušnejšia, stále však ostáva svižnou energickou gitarovkou na najvyššej úrovni. Nečudo, veľkými učiteľmi pre medzičasom ako kvinteto pôsobiacich Rolling Blackouts C. F. boli nepochybne slávni rodáci The Go-Betweens, a to je veru skvelá škola.
„Povedali sme si, že tentoraz budeme spievať len o tom, čím žijeme a čo nás ovplyvnilo v detstve. Bolo pre nás prekvapením, koľko vecí, výjavov, budov, ľudí si idealizujeme takto s odstupom
času. Snáď s výnimkou chlapčenskej katolíckej školy, dodnes sme celkom nepochopili v
čom pre nás malo byť dobré sedieť v betónovej kocke, izolovaní od dievčenského sveta. Ale napokon, aj toto je téma, ktorú je možné zhudobniť, a aj sme tak učinili,“ uviedol na margo novinky basgitarista kapely Joe Russo.
Svojim spôsobom unikátnym robí zvuk kapely jej základný princíp tvorby: snívať, no nestrácať pôdu pod nohami. Je to akoby sa zrazili shoegaze raných 90. rokov s indie-gitarovkami polovice rokov 80tych. Kapela našla úplne presne akceptovateľný stred medzi svižnosťou tempa a sympatickou ležérnosťou vokálneho prejavu. Všetky piesne sú veľmi dobre vymyslené, a aj keď sa gitarové linky Rolling Blackouts C. F. zrejme nestanú tak nesmrteľnými ako tie od Echo and the Bunnymen
i The Smiths, už len fakt, že ich vyslovujeme v jednej vete, je veľkou poctou a zárukou nepremárneného času poslucháča.
„Austrália je plná ľudí, ktorí túžia po uplatnení v LA alebo v New Yorku, a aj sa im to zväčša podarí, to nie je problém, no aj tak sa časom vrátia sem, vrátia sa k tomu, čo majú radi, k ľuďom, ktorých majú radi, vrátane samých seba,“ uviedol na margo záverečnej skladby albumu, The Cool Change, Joe Russo, a jeho kolega Joe White pokračuje: „V podstate to je trochu americký country rock a trochu psychedelický folk na spôsob Sweetheart of the Rodeo od The Byrds, takto to máte skrátka radi.“
