Ak zo všetkej novej hudby siahate najmä k tej s gitarovým zvukom, v roku 2020 si (aj napriek všetkému, čo sa deje okolo nás) máte veru z čoho vyberať. V rámci odporúčaní z našej špecializovanej dvojhodinovky Headbanger_FM by som určite rád vyzdvihol mená ako Code Orange, Today Is The Day, Oranssi Pazuzu, Ulcerate či Human Impact, ale radosť budete mať rozhodne aj z veľkých značiek typu Sepultura alebo Nightwish.
Z hudby bližšej k nášmu dennému vysielaniu je dôležité spomenúť novinku od formácie Braids z Kanady, alebo album Unfollow The Rules, ktorý má na svedomí ich krajan Rufus Wainwright.
Na nasledujúcich sedem dní som však zvolil čerstvú nádielku melancholickej hudby zo Švédska. Katatonia a ich jedenásty štúdiový album. Katatonia s K na začiatku, nie s C ako tá britská z deväťdesiatych rokov s hitom Mulder&Scully. Katatonia zo Štokholmu a ich soundtrack k tomu, čo sa deje v mestách v roku 2020.
Ak ste sa ešte s touto švédskou veličinou nestretli a jej hudba vás zaujala, čaká vás veľmi inšpiratívne štúdium tvorby, ktorá siaha až do začiatku 90. rokov minulého storočia. Vtedy Katatonia začínala ako veľmi temné, doommetalové zoskupenie, ktoré veľmi postupne a systematicky otváralo svoju hudbu aj vplyvom s progresívnym, melodickým a pesničkovým prístupom. Veľmi dôležité, priam až vrcholné diela sa v diskografii skrývajú pod názvami Last Fair Deal Gone Down a Viva Emptiness. V priebehu viac než dvoch dekád plných nádherne clivej severskej hudby si kapela vybudovala veľmi veľkú fanúšikovskú základňu, ktorá s nadšením reagovala aj na správu, že po roku nefunkčnosti a oddychu vychádza nový album City Burials. V piatok 24. apríla sa to celé udialo a my v Rádiu_FM o tom referujeme ešte zahorúca.
V roku 2016 vyšiel veľmi ambiciózny a doteraz najprogresívnejší album od Katatonie. The Fall Of Hearts mal takmer 70 minút a obsahoval naozaj tú najpestrejšiu zmes všetkého, čo by ste od kapely za celé tie roky čakali. A ešte veľa vecí navyše. Nečudo, že po takej tvorivej náloži a následnej veľmi dlhej koncertnej šnúre si potrebovali muzikanti oddýchnuť. Našťastie im stačil rok, aby sa vrátili k tvorbe pre domovskú formáciu - lídri Jonas Renske a Anders Nystrom sa medzitým stihli realizovať aj v projekte Bloodbath.
City Burials je síce ústupom od progresívnych ambícií a mohutných ťahov aranžérskym štetcom k civilnejším a prístupnejším formám, veľmi často je to však ústup strategický a veľmi účinný - odhaľuje kapelu v jej citlivej a prirodzenej forme.
Samozrejme, že sa nezabúda ani na fanúšikov, ktorí sú s kapelou už od deväťdesiatych rokov. V skladbách ako The Winter Of Our Passing či Behind The Blood veľmi ľahko vystopujete odkazy na nezabudnuteľné smutno-krásne nahrávky Discouraged Ones a Tonight´s Decision. Sklamaní budú možno len tí, ktorí majú v novšej tvorbe Katatonie radi vplyvy takzvanej americkej spojky - Tool, A Perfect Circle a Deftones, všetky tie ostré riffy a typické rytmické ťahy sú na novinke skôr v úzadí. Ako keby hlavných tvorcov ovplyvnila spoločná šnúra s islandskými Agent Fresco a dánskymi Vola. Menej metalu, viac citu a vzletných melódií!
Novinárska obec po celom svete je z nového albumu od Katatonie nadšená. Anglický Metal Hammer dokonca píše o najlepšej nahrávke od čias Viva Emptiness, čo je už celých sedemnásť rokov. City Burials dostáva hodnotenia, ktoré sa väčšinou pohybujú medzi ôsmimi a deviatimi bodmi z desiatich možných, oslavuje sa vokálne majstrovstvo Jonasa Renkseho a aranžérskym um všetkých zúčastnených, ktorý pomohol vybudovať majstrovské dielo v rámci inteligentnej melancholickej gitarovej hudby.
Alebo je to možno celé aj v tom, že Katatonia má šťastie na správne načasovanie uprostred veľmi zvláštneho obdobia čudného roku 2020.
