Keď sa začiatkom roku 2018 ukázalo, že trio Nina Rosa z Prahy sa dostalo medzi päť kandidátov na titul Objav roka v Radio_Head Awards za rok 2017, bolo to pre mnohých prekvapenie. Kapela mala v tom čase vonku jedinú oficiálnu štúdiovú nahrávku – pesničku Columbus a zopár videí nahratých na koncertoch. A hoci ich debutový album bol pôvodne plánovaný na jeseň minulého roka, nakoniec naň bolo treba čakať z rôznych dôvodov ešte o rok dlhšie. Či sa čakať oplatilo, o tom sa presvedčíte počas tohto týždňa, keď si z debutu kapely Nina Rosa zahráme sedem skladieb. K úvodnej skladbe albumu s názvom Never Looking Back sa objavilo oficiálne „lyric video“ presne v deň vydania albumu Discover, čiže 23. októbra 2019.
Trio Nina Rosa tvoria skladateľka, huslistka a speváčka Nina Marinová, rodáčka z Bratislavy a jej dvaja bývalí spolužiaci z Konzervatória Jaroslava Ježka v Prahe, gitarista Antonín Dlapa a akordeonista Michal Mihok. Všetci traja ovládajú aj viac nástrojov ako sú ich hlavné (napríklad Nina na albume hrá aj na xylofón, Antonín na basu, bicie, perkusie a bendžo a Michal okrem akordeónu obsluhuje rôzne synťáky), a hoci hlavnou skladateľkou aj textárkou kapely je Nina, so spoluatorstvom a aranžmánmi jej výrazne pomáhajú i obaja spoluhráči. Pozoruhodné na ich tvorbe je to, že ide nielen o cestovanie naprieč rôznymi hudobnými štýlmi – od gipsy jazzu cez šansón až po reggae a elektroniku, ale aj rôznymi jazykmi – najčastejšie tam znie angličtina, ale aj poľština a čosi, čo sa podobá na španielčinu (Estrella) či francúzštinu (úvod skladby Žuvenal). Veľmi eklektický zvuk má napríklad skladba Jelly of Night, ktorá mi tak trochu pripomína estetiku svojho času populárnych výberoviek Saint Germain du Prés Café.
Všetci traja členovia skupiny Nina Rosa sú hudobní všežravci, ktorí sa neradi obmedzujú jedným štýlom. Antonín Dlapa zvláda hranie v takých rôznych kapelách ako je Voilà!, Sisa Feher & Fehero Rocher, Originální Pražský Synkopický Orchestr, Prago Union, či Chaozz. Okrem toho hrá vo vlastných jazzových projektoch Personal Highway a Anthony Dee a rád vyrába bláznivé elektronické mixy. Michal Mihok takisto hráva so speváčkou Zdenkou Trvalcovou v skupine Voilà!, či v sprievodnej skupine Lucie Šoralovej, ale zároveň je členom „progresívno-punkovej“ kapely První hoře, kde vystupuje pod pseudonymom Pan Klaun. Keď tak nad tým rozmýšľam, tak okrem žánrovej bezbrehosti je typickým znakom kapely Nina Rosa práve akási „cirkusantskosť“, ale v tom dobrom zmysle slova. Napríklad pesnička Estrella mi znie ako skvelý podmaz k road movie zo života cirkusových umelcov.
Všestranní hudobníci sú nielen spoluhráči Niny Marinovej z kapely Nina Rosa, ale aj samotná líderka. Tá má za sebou napríklad hranie s kapelou Zrní na festivale Pohoda, ale aj turné s Ivanou Mer, účinkovanie s „baroko-jazzovým“ kvartetom Transitus Irregularis, prípadne s čisto dubovým projektom Dub Artillery alebo s akustickou „svadobnou kapelou“ Typical Stereo. A práve v reggae a dubových vodách pravdepodobne ulovili hudobne členovia skupiny Nina Rosa aranžmán pesničky s názvom Water.
Spôsob spevu Niny Marinovej patrí k tomu, čo vám buď padne do ucha na prvé počutie, alebo vám to tam trochu zaškrípe a potom sa už len ťažko budete zbavovať predsudkov. Pesničky, ktoré píše, však majú veľké čaro a osobitnou kapitolou sú ich texty. Niekedy mám pocit, že textové posolstvo nie je v nich až také dôležité, ale že jazyk slúži len ako ďalší hudobný nástroj vhodný na vyvolanie emócie, podobne ako napríklad v tvorbe skupiny Dva. Čiastočne mi dáva za pravdu aj samotná Nina, ktorá v rozhovoroch tvrdí, že jej pesničky si samy vyberajú jazyk, v ktorom chcú byť spievané. Tým si zároveň rozväzuje ruky a nemusí riešiť jasne formulované posolstvá, pretože text slúži hlavne atmosfére pesničky, ako napríklad v skladbe Žuvenal. Kto by povedal, že v piesni, ktorá sa začína niečím ako francúzštinou a pokračuje po anglicky, sa spieva „o veľkom snežnom psovi kráčajúcom nekonečnou nočnou pláňou a nesúcom správu, ktorá musí byť vypočutá“?
Samotná Nina Marinová škatuľkuje svoju tvorbu ako „alternatívny pop folk“, hoci rovnako dobre by sa dala strčiť aj do priehradky world music, a to nielen preto, že jej piesne znejú v rôznych svetových jazykoch. Asi „najworldmusicovejšou“ pesničkou na albume Discover je skladba Michala Mihoka s názvom Baronka, v ktorej s stretli šansón, flamenco, valčík a krčmové námornícke piesne a je im spolu dobre.
Už sme spomenuli, že skupina Nina Rosa v roku 2018 kandidovala v „rádiohlavách“ na titul Objav roka a zdá sa, že začiatkom roka 2020 má šancu kandidovať aj na Debut roka. Na začiatku tejto hudobnej plavby okolo sveta bola pesnička Columbus, a vy pod jej ochranou môžete kedykoľvek vybrať na objavovanie albumu Discover.
