Debutoval už v roku 1979 a už roky patrí k ikonickým postavám sveta tzv. alternatívnej hudby i literatúry. Nástojčivý kazateľ, nevyliečiteľný romantik aj neľútostný cynik. Pankáč, bluesman, autor filmovej hudby a najnovšie aj ambient music. Nick Cave a jeho Bad Seeds.
Čo sa to deje s Nickom Caveom v roku 2019? Nič zlé, naopak. Nick Cave zvolil inú tvorivú metódu a túži nájsť rovnováhu. Po tom ako v roku 2015 prišiel o svojho syna Arthura, skúšal všeličo, ale na konci mu zo všetkého vzišla temnota. V prípade Ghosteen už samotný obal albumu, ktorým je obraz „Dych života“ od Toma Duboisa, plný svetla, pastelových farieb, krásnych stvorení a kvetov, napovedá, že ak už nie život, tak aspoň umenie musí vedieť jeho tvorcovi poskytnúť harmóniu.
Na svojom webe Nick Cave odpovedá fanúšikom, ktorých zaujíma, ako sa vôbec dá vysporiadať s tak ťažkou stratou, ktorú Nick Cave a jeho rodina utrpeli. „Prišiel som na to, že s disciplínou a tréningom je možné naučiť fantáziu aby opäť pracovala a nevnímala moje osobné problémy. Docielil som čosi ako zázrak a v tomto zázračnom štádiu ma zachytil album Ghosteen.“ Jeho názov si Cave vypožičal z pooviedky o írskych drotároch, ktorí verili, že keď dieťa plače, je posadnuté duchom.
Čím je Ghosteen v diskografii Bad Seeds predsa len nový je jeho ambientný, miestami až ezoterický charakter. Dvojalbum tvoria detská a dospelá časť. Osem detí predstavuje krátke príbehy z čarovného lesa, kým druhá, rodičovská časť, je tvorená trojicou dlhších piesní o smrti, strate ale aj nádeji.
Žiadne balady o vrahoch, žiadne blues, hnev a prakticky nula rytmických nástrojov. Trošku surreálny svet, na ktorý majú Nick Cave a spol plné právo a do ktorého je pre jeho muzikálnosť radosť sa ponoriť.
