Bolo to len vlani, keď baltimorský rapper Jpegmafia zažil svoj prelom. Bolo to vďaka jeho druhému štúdiovému albumu Veteran, ktorý bol narozdiel od väčšiny ostatného vychádzajúceho rapu všetko, len nie zaškatuľkovateľný. Bol to chaos, avšak dobre organizovaný (ak je to vôbec z pohľadu logiky možné) a väčšinou aj zábavný. Teraz je tu Jpegmafia s albumom, ktorý mnohí označujú za ešte lepší.
All My Heroes Are Cornballs je rovnako nepredvídateľný ako jeho predchodca. Napokon, čo by sme čakali od umelca, ktorý si medzi svojimi hudobnými inšpiráciami uvádza mená ako Ol' Dirty Bastard, Backstreet Boys či Hanson. Zároveň, tak ako pri albume Veteran, aj tu platí, že kontrasty, ktoré pri počúvaní zažívame, nechcú len „poštengrovať“, ale aj príjemne prekvapiť. Je to tak vždy, keď Jpegmafia prejde z divých, provokatívnych zvukov do pokojných a uchu lahodiacich. Navyše, na novom albume je menej punku a viac RNB, menej kriku a viac spievania.
Aby človek pochopil, odkiaľ sa berie bojovnosť v skladbách Jpegmafiu, mal by sa pozrieť do jeho minulosti. V trinástich bol presťahovaný do Alabamy, kde si na vlastnej koži prežil, čo všetko znamená rasizmus. Neskôr vstúpil do armády a pôsobil v Iraku, Kuvajte či Japonsku. Práve v krajine vychádzajúceho slnka začal produkovať pod menom Jpegmafia. Založil si aj skupinu, ktorá v Tokyu zaznamenala lokálny úspech. No po tom, ako opustil armádu, sa rozhodol, že sa bude venovať už len hudbe – a v rámci nej len sólovej tvorbe.
Jpegmafia alebo Peggy, ako ho prezývajú, na novom albume nevyniká len ako odvážny producent a tvárny vokalista, ale aj ako schopný textár. Na All My Heroes Are Cornballs sa vvyrovnáva s úspechom, ale venuje sa aj politike a aktuálnym problémom Američanov. A nejde pritom po povrchu, jeho texty sú podľa „nejtiv spíkrov", zahraničných recenzentov, aj informatívne, aj vtipné.
Zaujímavý bol aj spôsob, akým bol All My Heroes Are Cornballs promovaný. Na Youtube-e postupne pribúdali názory od ľudí ako James Blake, Flume či Jeff Tweedy z kapely Wilco. Títo a všetci ostatní album kritizovali a zosmiešňovali. Práve takýmto spôsobom chcel Jpegmafia upozorniť na nahrávku, ktorú sám nazýva sklamaním, punkovým muzikálom aj svojím doposiaľ najosobnejším albumom.
