So Stooges debutoval presne pred 50. rokmi. Svoje prvé sólo nazval Idiot. Medzi žánrami nerobí rozdiely a jediné, čo naozaj chce, je robiť muziku. Vlastne ešte čosi: hrať a púšťať ju. Minulý piatok vydal James Newell Osterberg Jr. alias Iggy Pop svoj v poradí 18. štúdiový album a slávne „I wanna be your Dog“ nahradil „I wanna be free“.
Keď sa na internete objavili prvé tri nové Iggyho skladby, fanúšikovia ostali vydesení a dôvodom nebola kvalita, ale charakter hudby. Všetci si kládli otázku: skutočne vydáva aj on svoj Black Star a presne ako jeho celoživotný priateľ David Bowie sa i on takto lúči so svetom? „Bolo to celkom ináč. Mám dvoch priateľov, vlastne aj kolegov, volajú sa Sarah Lipstate a Leron Thomas. Pomáhajú mi s výberom hudby do mojich relácií na BBC. A tie ich tipy mi vždy ostanú v hlave, sú perfektné a vždy si pri nich poviem: toto by som chcel zložiť ja. Jedného dňa som si povedal, že dosť, veď aj ja som muzikant, tak prečo by som také nedokázal? Oslovil som Saru a Lerona, či by nenaskicovali album v duchu toho, čo sa mi tak veľmi páči a čo hrávam na BBC, ľudí ako Ornette Coleman, Aphex Twin. Výsledok počujete na Free a podľa mňa je úžasný,“ uviedol v rozhovore pre BBC 6 Music Iggy Pop.
Free ale rozhodne nie je prvým Iggyho kontaktom s progresívnou elektronikou či experimentálnou hudbou. Spomeňme spoluprácu s Tarwater a Alva Notom, Ryuichi Sakamotom, Death in Vegas, Underworld alebo Oneohtrix Point Never. Odkiaľ sa ale na novom albume vzali ambientné plochy a exceleltné dychové pasáže? Aj tie sú dielom dvojice Lipstate a Thomas.
S trochou preháňania by sa dalo povedať, že tentoraz sa Iggy zaoberal výlučne textami. Zhudobnil svojho starého kamaráta Lou Reeda, báseň Dylana Thomasa, recitoval, prizeral sa, počúval a relaxoval. „Post Pop Depression bola pomerne únavná časť môjho života. Mal som chuť byť free, mal som chuť na album, ktorý sa mi len tak nejak stane a jediné, čo som robil, bolo to, že som umožnil aby sa stal,“ uviedol na margo vzniku svojej albumovej novinky Free Iggy Pop.
Punkáči si už za tie roky asi zvykli, že Iggy má chuť lietať celkom inam než by povedali, a milovníci jeho nepredvídateľných polôh mu nemajú za zlé jednoduchšie čísla na spôsob James Bond. Každopádne je zvláštne ak človek starší ako rodičia väčšiny z vás vyrukuje s albumom odvážnejším, vzrušujúcejším a modernejším než väčšina umelcov, ktorí by mohli byť jeho pravnukmi. Aj v tomto je a vždy bol Iggy Pop zábavný.
