Egoli je nie len v poradí šiestym albumom projektu okolo Damona Albarna a britskej neziskovej organizácie Africa Express, ale aj „zlatým mestom“ v reči xhosa, ktorá je jedným z úradných jazykov v Juhoafrickej republike. A zlaté ruky mal hádam každý, kto sa albumovej novinky dotkol, pretože znie výborne, sviežo, originálne a len tak rýchlo sa neopočúva.
Ako to už v žánri world music je zvykom, výsledok je tým najlepším stretom rôznych kultúr a zároveň dôkazom, že hudba je univerzálnym jazykom. Jednou z najdôležitejších postáv projektu a dlhoročným podporovateľom world music je producent a vydavateľ Stephen Budd.
Okrem udivujúcej invencie tieňového frontmana celého projektu, Damona Albarna, zarazí na novinke Egoli ešte jedna vec: hádam každá z 18. piesní si zaslúži prívlastok skutočne nová hudba. Napriek tomu, že mladí Juhoafričania na Egoli odovzdávajú Albarnovi a svetu časť svojho kultúrneho dedičstva, ani na chvíľu neprevažuje pocit konzervy či naftalínu. Egoli pozerá dopredu.
Ďalšou výnimočnou črtou Egoli je rozmanitosť. Žiadna pieseň sa neponáša na tú predošlú a celkovo album pôsobí veľmi bohatým dojmom. Navyše elegantne rozporuje názor, že v dnešnej dobe má šancu už len hudba striktne homogénna, prefabrikovaná, poslušná na slovo, hudba idiómov či hudba vizuálna.
Západ ma v posledných rokoch tendenciu sa bičovať za všetko zlo sveta. Niežeby bol celkom nevinný, no niektoré z aktivít smerujúcich do krajín tretieho sveta sú skutočne odzbrojujúco úprimné a prospešné. Neziskovka Africa Express prirodzene nie je len o nahrávaní v chatrčiach a nadčasových albumoch, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zakotvia na konci roka v anketách o Najlepšiu platňu roka a ktoré dokážu dva svety zblížiť či dokonca spojiť. Ale ani to nie je málo.
