Nestáva sa veľmi často, aby mal interpret tejto rubriky čokoľvek spoločné so športom, a už vôbec nie s boxom. V prípade kapely Sun Kil Moon to tak ale je, no ak by ste tipovali gangsta rap, hardcore, noise či iné extrémnejšie hudobné formy, tipovali by ste zle. Za našim albumom týždňa nazvaným Benji je veterán nezávislej gitarovej muziky a športový nadšenec Mark Kozelek alias Sun Kill Moon. Hudobník, v ktorého katalógu nájdete okrem iného v tesnom susedstve netradičné coververzie Leonarda Bernesteina aj AC/DC.
Fanúšikovia boxu asi vedia, že Sun Kil Moon je slovná hračka a pocta kórejskému šampiónovi ľahkej váhy menom Sung-Kil Moon. Speváka Marka Kozeleka na tomto športe fascinuje to, že je napriek svojej tvrdosti vlastne jedinou možnou cestou pre chlapcov z nebezpečného prostredia k lepšiemu životu. „Dodnes si spomínam na zápas Manny Pacquiao vs Agapito Sanchez v roku 2001. Bol to skvelý súboj a totálne ma šokovalo a zranilo, keď som sa krátko na to dozvedel, že Sanchez bol zastrelený nejakým vojakom kdesi v Dominikánskej Republike. Je to podobné ako keď v 80. rokoch zomrel následkom súboja Duk Koo Kim. Víťaz Ray Mancini je z rovnakého kraja ako pochádzam ja, ale bola tu smutná oslava šampióna, najmä ak v dôsledku tejto tragédie si vzali život ako Dukova matka, tak aj rozhodca toho zápasu.“.
Mark Kozelek je tak trocha troublemaker americkej nezávislej scény. Na legendárnej značke 4AD sa síce uchytil v 90. rokoch, v čase, kedy začalo Anglicko nudiť bossa 4AD Iva Watts-Russella a hľadal čo najamerickejší sound a vplyv, no s Kozelekovou kapelou Red House Painters sa i tak nerozišli v najlepšom. Problémy boli však aj vo vnútri samotnej kapely a to také, že Kozelekovi sa nechcelo na vydanie poslednej LP čakať a založil si vlastný projekt. Symptomaticky s členmi predošlej kapely, presnejšie dvomi. Sun Kil Moon je na svete od roku 2002 a na konte má 6 albumov, vrátane toho najnovšieho – Benji.
Z nového albumu Sun Kil Moon sú kritici nadšení. Ide v najlepšej tradícii americkej hudby, má však osobité črty Kozelekovej predošlej tvorby. Podobne ako jeho kamarát Bonnie Prince Billy, s ktorým sa kedysi stretli pri realizácii tribute albumu pesničkárovi a aktivistovi Johnovi Denverovi, ani Kozelek sa zdanlivo o nič okrem úprimnej výpovede nesnaží. Spieva o láske k rodičom, o spomienkach na školu, o zážitkoch na turné, o svete naokolo. Spieva príbehy o základných veciach, držiac gitaru, pomáhajúc si sprievodnými vokálmi a nikam sa nenáhliacou kapelou s normálnym, tradičným soundom. Je normálny, civilný vo svete, ktorý sa civilnosti vysmieva. O normálnosti nehovoriac.
