Brazílsky pesničkár Saulo Duarte síce pochádza z mesta Belém v štáte Pará, ktoré leží blízko ústia rieky Amazonky, ale posledných desať rokov je súčasťou hudobnej scény v metropole Sao Paulo. Od roku 2011 mu vyšli tri albumy s kapelou Saulo Duarte e a Unidade, no vlani na jeseň sa na brazílskom trhu objavil jeho prvý sólový album, ktorý sa koncom marca 2019 dostal aj do medzinárodnej distribúcie. Volá sa Avante Delírio a obsahuje 11 ľahkých, vzdušných, chytľavých, ale pritom inteligentných pesničiek.
Aj keď tento album nahral Saulo Duarte bez svojej kapely, spolupracovali na ňom aj muzikanti, známi z jeho predchádzajúcich nahrávok – Joao Leao hrá na klávesy, Klaus Sena na basu a Igor Caracas na perkusie. K nim sa pridali ešte ďalší hosťujúci hudobníci zo Sao Paula, dvaja z nich boli aj spoluproducentami albumu – známy bubeník a programátor Curumin a basgitarista a spevák Zé Nigro, ktorý v minulosti spolupracoval napríklad s Lucasom Santtanom. Výraznou mierou prispel k zvuku nahrávky aj trombonista Ed Trombone a dychová sekcia, ktorá sa objavuje napríklad v skladbách Se esqueca nao, či Nao existe resposta para „Eu te amo“.
Samotný Saulo Duarte býva častým hosťom na albumoch iných mladých brazílskych interpretov, s ktorými má spoločnú retro estetiku – hrá napríklad na gitare na albumoch i koncertných šnúrach speváčky Céu, či už spomínaného Curumina. Zdá sa, že na Sao Paulo spadol akýsi oblak nostalgie za hudbou minulosti – svedčí o tom napríklad aj vlaňajší album rappera Criola nahratý v štýle samby zo 70. rokov 20. storočia. Saulo Duarte na svojom albume odkazuje skôr na zvuk 80. rokov, keď na severe Brazílie kraľovala „guitarrada“. Napríklad pesničku Flor do sonho, ku ktorej zverejnil aj video, venoval takým brazílskym hudobníkom ako je Jorge Ben alebo Jards Macalé.
Duarteho album obsahuje presne to, kvôli čomu majú ľudia v Európe radi brazílsku muziku – ľahkosť, nadhľad, muzikálnosť a na prvý pohľad jednoduché popevky, za ktorými sa však skrýva oveľa viac – odkazy na kultúrne tradície a často aj sociálno-kritické texty. To je prípad skladieb As Luzes de Cidade, Tapume alebo Praca de guerra. V kombinácii s hravými aranžmánmi, využívajúcimi rôzne hudobné postupy zo súčasnosti aj z minulosti, vzniká špeciálna zmes, ktorá funguje aj naživo ako tanečná hudba. Na albume Avante Delírio nájdete okrem lahodných brazílskych plážových pesničiek aj zopár drobných aranžérskych vylomenín, ktoré zaujmú skôr experimentálnejšie naladených poslucháčov. Takou je napríklad aj pesnička Ela foi ver a lua, ktorá okrem kopy zvukov z hipisáckych čias prináša aj niekoľko prekvapujúcich rytmických zmien, či elektronická „medzihra“ s názvom Tropa de Menninxs.
Album Avante delírio sa dá spokojne zaradiť do širšieho prúdu novej hudby zo Sao Paula začiatku 21. storočia, ktorá do seba vstrebáva vplyvy nielen z tohto megapolisu, ale aj zo širšieho okolia. V meste sa stretávajú a komunikujú medzi sebou hudobníci pochádzajúci z rôznych regiónov, ktorí obohacujú miestnu scénu vlastnými tradíciami. K tomu treba ešte pridať kombináciu súčasných aj retro zvukov, a nový „saopaulský“ štýl je na svete. K týmto novátorom patrí aj Saulo Duarte, ktorý si Sao Paulo zamiloval tak, že tu nielen žije, ale aj o ňom skladá pesničky.
