Zach Condon, hlavná hybná sila kapely Beirut, sa nikdy netajil svojou slabosťou pre východ, čo pre tohto Američana zo Santa Fe znamená konkrétne východnú Európu, Balkán, či Blízky východ. Zach sa medzičasom presťahoval z Nového Mexika do nového spojeného Berlína, ale neprestáva svojou hudbou budovať imaginárne mosty medzi Amerikou a Európou. Ako inšpirácia k titulnej skladbe albumu Gallipoli, piateho v poradí v diskografii jeho kapely, mu tentoraz poslúžila príhoda z talianskeho vidieka. V rovnomennom meste nachádzajúcom sa v opätku talianskej čižmy vraj náhodou naďabil na veľkolepú náboženskú procesiu, ktorú sprevádzala dedinská dychovka. A práve zvuk tejto dychovky ho inšpiroval k napísaniu titulnej skladby, v ktorej hrá nielen na Farfisa organ, ale aj na niekoľko trúbok navrstvených na seba.
Vráťme sa však na chvíľu do minulosti. Zach sa do východnej Európy zamiloval ešte ako tínedžer, keď so svojím starším bratom Ryanom putoval s batôžkom po starom kontinente. Dôsledkom toho bolo, že na debutovom albume skupiny Beirut, ktorý sa volal Gulag Orkestar a vyšiel v roku 2006, sa objavila aj skladba s názvom Bratislava. Zachova vášeň pre skutočné cestovanie i cestovanie prstom na mape sa prejavuje počas celej jeho hudobnej kariéry – na novom albume Gallipoli, ktorý vyšiel 1. februára, sa vyskytujú „zemepisné názvy“ aj pri skladbách Corfu, On Mainau Island či Light in the Atoll. Všetky skladby napísal Zach, s výnimkou úvodného songu When I Die, ktorého spoluautorom je práve jeho brat Ryan.
V tvorbe skupiny Beirut sa stretáva nielen východ a západ, ale aj sever a juh, ak narážame na hranice medzi USA a Mexikom, na ktorých Zach Condon vyrastal, takže sa nemohol ubrániť hudobnému vplyvu mexických mariachis. Keď sa k tomu po čase pridalo ukulele, Farfisa organ vytiahnutý z praveku elektroniky a kopa všelijakých etnických perkusií, vznikol krásny mišmaš, ku ktorému sa rovnako hlásia milovníci world music, folku aj dream popu. Keby sme mali vyjadriť hlavnú silu hudby skupiny Beirut tromi cudzími slovami, boli by to určite melódia, melanchólia a sentiment. Keď sa objaví v éteri pesnička ako je Varieties of Exile z nového albumu, určite ani jedno oko nezostane suché, hoci na konci vás pred citovým vydieraním zachránia jasavé tóny trúbok!
Na novom albume nájdete spolu 11 skladieb, z ktorých tri (On Mainau Island, Corfu a záverečná Fin) sú inštrumentálky, zvyšok tvoria typické condonovské silné melódie doplnené textami, ktoré sú tam skôr len na doplnenie atmosféry. Jedna z týchto skladieb už má aj videoklip – volá sa Landslide. Zatiaľ čo na obale prvého albumu sa náklonnosť Zacha Condona k východu prejavila po vizuálnej stránke legendárnou fotkou dvoch ruských dievčat pred starým sovietskym automobilom, video k novému klipu bolo nakrútené v Kazachstane s ruskými hercami. Jeho estetika mi najviac zo všetkého pripomína filmy Terryho Gilliama a tragikomický príbeh starnúceho rytiera smutnej postavy vhodne dopĺňa miestami až neznesiteľne romantickú skladbu.
To, že nový album skupiny Beirut stavia okrem exotizujúcich hudobných nástrojov hlavne na silných melódiách a minimalistických groovoch, má svoje výhody aj nevýhody. Keď máte na počúvanie takejto muziky tú správnu náladu, ste v siedmom nebi – pri tej nesprávnej konštelácii srdca a uší však vie byť aj trochu otravná. V nerovnakom rozpoložení zrejme našiel album aj recenzentov, ktorí píšu striedavo pozitívne aj negatívne ohlasy. Pravoverný fanúšik Beirutu sa však na recenzie môže viete čo – preňho je dôležité, že Zach Condon ani napriek problémom v osobnom živote nezabudol tvoriť svoj romantický svet, kde možno snívať rovnako dobre s otvorenými aj so zatvorenými očami.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Američan, ktorý vyrastal pri hraniciach s Mexikom, ale vedel si predstaviť, že by žil aj niekde celkom inde. Podarilo sa mu to dosiahnuť svojou muzikou, ktorá má svojich fanúšikov v severnej Amerike, Európe, Brazílii či Ázii. A tak, nech žijete kdekoľvek, vedzte, že hudba, aj tá od kapely Beirut, má schopnosti prenášať vás v priestore a čase. A trochu krásy možno raz tento svet spasí!
