Skupina Afro-Celt Sound System (ACSS) vznikla pred viac ako dvadsiatimi rokmi, presnejšie v roku 1995, na popud producenta a hudobníka Simona Emmersona a s požehnaním Petra Gabriela, šéfa vydavateľstva Real World Records. Práve tam zažili „Afrokelti“ svoje najslávnejšie obdobie, najmä vďaka prvým trom albumom, ktoré vyšli v rokoch 1996 – 2001. Ďalšie dva už nepriniesli nič prekvapujúce, potom prišla na rad výberovka aj remixy, až sa napokon časť kapely rozhodla v roku 2015 odísť. Odvtedy sa Simon Emmerson a jeho kamaráti snažia očistiť meno tejto značky. Pomohli tomu aj nové posily – do kapely pribudlo niekoľko mladých hudobníkov a hudobníčok, napríklad speváčka a flautistka Ríoghnach Connolly, polovica dua The Breath (spolu s gitaristom Stuartom McCallumom zo Cinematic Orchestra), ktorého album Carry Your Kin bol pred dvomi rokmi tiež albumom týždňa na Rádiu_FM.
V roku 2016 vyšiel už v obnovenej zostave ACSS album The Source a na konci novembra 2018 sa objavila nová nahrávka s názvom Flight. Hlavnou inšpiráciou aktuálneho albumu je stále horúca téma migrácie. Keď sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi spájali hudobníci z Veľkej Británie, Mali, Guiney, či Indie do jedného celku, ktorý mal dokázať svetu, že hudba je len jedna, znelo to ako krásny sen. A hoci sa im podarilo nájsť fungujúce spojenie írskych balád, západoafrickej rytmiky, či dokonca indického dhólu, nikto vtedy nemohol tušiť, že raz príde čas, keď sa na nových ľudí z Afriky alebo blízkeho Východu budú európski starousadlíci dívať cez prsty. Dvadsať rokov miešania afrokeltského koktejlu však dokazuje, že keď ľudia chcú, tak sa dokážu dohodnúť a porozumieť si, minimálne v muzike.
Milovníci rekordov ocenia, že nový album ACSS sa dával dokopy v trinástich rôznych nahrávacích štúdiách v Afrike aj Európe. Okrem aktuálnej zostavy kapely, ktorú tvorí sedemnásť ľudí, sa na ňom podieľala aj päťčlenná dychová sekcia The Kick Horns a tri spevácke zbory. Jedným z nich je spevácky zbor Amani Choir, ktorý účinkuje v nádherne zaranžovanej gospelovej skladbe Sanctus. Zbor diriguje speváčka Emmanuela Yogolelo, ktorá vyrástla v Konžskej demokratickej republike a v súčasnosti žije v Spojenom kráľovstve a zaoberá sa začlenením imigrantov do života miestnych komunít, napríklad aj prostredníctvom spevu.
Oporami kolektívu sú ešte stále „otcovia-zakladatelia“: gitarista a citarista Simon Emmerson, hráč na koru a balafon N´Faly Kouyaté, perkusionista Johnny Kalsi (ex-Transglobal Underground, Dhol Foundation) a autor vizuálov Jamie Reid. K skladbám na albume výrazne prispeli aj Ríoghnach Connoly, klávesák Simon Richmond, basista Simon „Mass“ Massey, či huslista Ewen Henderson. Hlavnú časť albumu tvorí pätnásťminútová zmes štyroch skladieb, poňatá ako jeden celok, ktorá sa volá The Migration Medley a sú v nej zakomponované írske ľudové piesne (kto by mohol vedieť viac o migrácii ako Íri? Arméni? Židia? Slováci? Poliaci? Číňania? Vietnamci? – tak by sme mohli pokračovať do nekonečna), ako aj umelé skladby členov kapely. Na albume sa však nájdu aj rýchlejšie a svižnejšie kúsky postavené na elektronike a perkusiách, ako napríklad Fissiri Wali Polka, Step Up, Manako či The Path. Zaujímavá je aj skladba Thunderhead, v ktorej má sólo ďalší mladý člen kapely – gajdoš, špecialista na tradičné škótske spevácke štýly a zároveň hip-hopový spevák Griogair Labhruidh, ktorý veľmi rád rapuje v galčine.
Kapela Afro-Celt Sound System už viac ako dvadsať rokov búra svojou tvorbou rasové, kultúrne či hudobno-štýlové bariéry. Ak si aj niekto na začiatku ich hudobnej kariéry ťukal prstom na čelo, ako chcú spojiť hudbu z Britských ostrovov, Indie a Afriky do jedného celku, dnes už nikto nepochybuje o tom, že to bola schodná cesta, po ktorej sa medzičasom pobralo množstvo nasledovníkov. Hudobníci z ACSS však majú oproti nim výhodu, že boli prví a že sa svojho „multikulti“ sna doteraz nevzdali. Môžete to nazvať naivnosťou, hipisáctvom, hipsterstvom, slniečkárstvom, či ako len chcete, ale nik nemôže pochybovať o tom, že výsledkom je presvedčivý a nezameniteľný hudobný rukopis.
Nový ACSS teda úspešne nadviazal na svoje najlepšie vlastné tradície a najúspešnejšie časy, keď s ním nahrávali pesničky aj Peter Gabriel, Robert Plant, Sínead O´Connor, Iarla O´Lionaird a ďalšie hviezdy rockového a world-music neba. Album Flight žne zatiaľ iba samé pozitívne recenzie, v decembri zvíťazil aj v albumovom rebríčku Global World Music Chart a má šance na poslednú chvíľu zatriasť aj rôznymi celoročnými anketami. Uvidíme, ako sa bude kapela vyvíjať v najbližších rokoch, ale ich cesta je podľa všetkého jasne určená – chcú byť naďalej živým dôkazom toho, že hudba je len jedna, a keď ju navyše robí kopa muzikantov z rôznych krajín, ktorí sa dokážu dohodnúť a rešpektovať jeden druhého, výsledkom je nielen hudobné dobrodružstvo, ale aj dobrý príklad pre ostatných.
